Žofia Amália Brunšvická

Vo veku 12 rokov bola zasnúbená s následníkom dánskeho trónu, princom Frederikom (neskorším dánskym kráľom Frederikom III.) a o tri roky neskôr, 1. októbra roku 1643 sa za neho v Glücksburgu vydala. Manželstvo bolo uzavreté z politických dôvodov a manželia k sebe nikdy nechovali hlbšie city, nemožno sa teda diviť, že obaja mali mimomanželské vzťahy, ktoré si vzájomne tolerovali.

Z manželstva Žofie Amálie a Frederika III. vzišlo osem detí, z ktorých dve mladšie zomreli v útlom veku:

• Kristián V. (* 15. apríl 1646 – † 25. august 1699), dánsky kráľ (manželka Šarlota Amália Hesensko-Kasselská)
• Anna Žofia (* 1. september 1647 – † 1. júl 1717) – 1666 vydatá za Jána Juraja III. Saského, saského kurfirsta
• Frederika Amália (* 11. apríl 1649 – † 30. október 1704) – 1667 vydatá za Kristiána Albrechta, vojvodu von Schleswig-Holstein-Gottorf
• Vilhelmína Ernestína (* 20. jún 1650 – † 23. apríl 1706), falcká kurfirstka
• Frederik (* 11. október 1651 – † 14. marec 1652)
• Juraj (* 21. apríl 1653 – † 8. november 1708), manžel britskej kráľovnej Anny Stuartovej
• Ulrika Eleonóra (* 11. september 1656 – † 26. júl 1693) – v roku 1680 vydatá za Karola XI., švédskeho kráľa
• Dorothea Juliana (* 16. november 1657 – † 15. máj 1658)

Žofia Amália spoločne s manželom nastúpila na dánsky a nórsky trón 28. februára roku 1648 po smrti svojho svokra Kristiána IV. Pár bol korunovaný v katedrále Panny Márie v Kodani; bola to posledná dánska korunovácia v tomto svätostánku.

Kráľovná mala skôr mužské záľuby: rada jazdila na koni a milovala lov. Bola presvedčená o svojej výnimočnej spoločenskej nadradenosti a podľa toho aj žila na vysokej nohe, vo výnimočnom prepychu, inšpirujúc sa francúzskym kráľom Ľudovítom XIV., čo sa negatívne podpisovalo na stave kráľovskej pokladne. Pohoršenie vyvolalo pózovanie kráľovnej v Evinom rúchu na portréte, ktorý ju predstavoval ako bohyňu Héru. Žofia Amália zahájila stavbu kráľovskej rezidencie, ktorá bola nazvaná jej menom - palác Amalienborg (oficiálna rezidencia dánskych kráľov v Kodani). Mala veľký vplyv na politické dianie (m. i. na vznik absolútnej monarchie v Dánsku), podporovala zväzky Dánska so Švédskom a Francúzskom, čoho výsledkom bolo aj manželstvo jej dcéry Ulriky Eleonóry so švédskym kráľom Karolom XI. Po smrti manžela väčšinu času trávila v paláci Amalienborg, aby nestratila kontrolu nad vládou svojho syna Kristiána V.

Dáni ju pamätajú predovšetkým pre jej chorobnú neznášanlivosť a nenávisť k nevlastnej sestre jej manžela, syna kráľa Kristiána IV. z druhého morganatického manželstva, Eleonóre Kristíne: manžel Eleonóry Kristíny Corfitz Ulfeldt získal sobášom významné úrady, vládu a predovšetkým značný vplyv na kráľa Kristiána IV. a po jeho smrti sa snažil zabrániť korunnému princovi Frederikovi v nástupe na trón. Frederik ho napriek tomu ponechal v jeho úradoch, Ulfeldt však bol veľmi tŕňom v oku kráľovnej; v roku 1651 bol obvinený z plánovania kráľovraždy a utekal do Holandska, potom do Švédska, odkiaľ sa vrátil po uzavretí mieru v Roskilde, po zavedení absolútnej monarchie však opäť odišiel a v roku 1664 sa utopil v Rýne pri Bazileji. Eleonóra Kristína bola v roku 1663 uväznená (potom čo ju anglický kráľ Karol II. nechal poslať do Dánska) a do kráľovninej smrti držaná pod zámkom.

Žofia Amália zomrela v 20. februára 1685 vo svojej rezidencii Amalienborgu a bola pochovaná v katedrále v Roskilde, mieste posledného odpočinku dánskych kráľov.