Kadidlová cesta
Kadidlová cesta (hebr. דרך הבשמים) je jedna zo starovekých ciest, ktoré slúžili najmä Nabatejcom na prepravu tovaru z Ázie do Európy. Väčšinu tovaru tvorilo korenie, parfumy, soľ (v staroveku mala veľmi vysokú cenu pre svoju schopnosť konzervovať jedlo), asfalt, ktorý slúžil na utesňovanie lodí, a kadidlo, po ktorom cesta dostala meno.
Incense Route - Desert Cities in the Negev* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Shivta | |
Štát | |
Typ | kultúrne dedičstvo |
Kritériá | iii, v |
Identifikačné č. | 1107 |
Región** | Lokality Svetového dedičstva v Európe |
História zápisu | |
Zápis | 2005 (29. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
V roku 2005 bola kadidlová cesta zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Podoba cesty
Z Ázie sa tovar prevážal na lodiach do prístavov v oblasti dnešného Jemenu, odkiaľ cesta vychádzala a viedla cez púšť v Saudskej Arábii do Jordánska, kde sa rozdeľovala na dve základné vetvy. Jedna viedla cez Negev do niekdajšieho veľkého prístavu v Gaze. Odtiaľ bol potom tovar prevážaný na lodiach do Európy. Druhá vetva potom viedla cez Damask k pobrežiu mora v Libanone.
Nabatejcom, ktorí spojenie medzi prístavmi v Jemene a na pobreží Stredozemného mora sprostredkovávali a strážili, plynuli z tejto činnosti nemalé príjmy, takže mohli v púšti okolo cesty vznikať bohaté nabatejské mestá, ako napr. Petra.[1]
Sieť obchodných ciest zahŕňala v staroveku aj Kráľovskú cestu, „Morskú cestu“ (Via Maris) či Soľnú cestu.
Referencie
-
- BIČ Miloš: Stopami dávných věků. Mezi Nilem a Tigridem. 1. vyd. Praha: Vyšehrad, 1979. str. 230.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kadidlová stezka na českej Wikipédii.