Akcia Bernhard

Šéf spravodajskej služby Sicherheitsdienst (SD) Walter Schellenberg pomenoval túto akciu podľa veliteľa akcie, sturmbannführera Bernharda Krügera. Pôvodne bola táto akcia pomenovaná podľa kríža na anglickej vlajke - Andreas. Špeciálny papier pre falšovateľskú akciu pochádzal z fabriky na papier v obci Spechthausen v krajinskom okrese Oberbarnim v Provincii Brandenburg. Táto fabrika vyrábala od roku 1874 do roku 1945 papier pre ríšske pokladničné poukážky, papier takmer pre všetky ríšske bankovky, cenné listy, akreditívy, akcie, šeky a iné ceniny pre Nemeckú ríšu. Z tlačovo-technickej stránky sa táto štátna objednávka realizovala severne od Berlína v koncentačnom tábore Sachsenhausen, v barakoch číslo 18 a 19. S cieľom destabilizovať národné hospodárstva spojeneckých krajín, tu 144 židovských väzňov rôznych národností falšovalo predovšetkým v miliardovej nominálnej hodnote anglické librové bankovky. Vrchol produkcie bol dosiahnutý v roku 1943 s mesačným počtom približne 650 000 bankoviek.

Vyrábali sa bankovky £ 5, £ 10, £ 20 a £ 50, ďalej od roku 1944 juhoslovanská mena a 50 a 100 dolárové bankovky. Medzi rokom 1942 a 1945 bolo vyrobených a do obehu uvedených odhadom 100 miliónov falošných librových bankoviek. Neskôr sa od plánu uvádzať falošné librové bankovky do obehu upustilo. Namiesto toho sa týmito bankovkami realizoval nákup devíz a finančne sa podporovali rôzne akcie SS. Napríklad špión Cicero (Elyesa Bazna) bol platený práve týmito bankovkami. Falzifikáty boli také dokonalé, že sa priam nedali rozoznať od originálov. Pri výsluchu britskými spojencami však jeden z bývalých väzňov vedel falzifikáty hneď rozpoznať. Ako vysvetlenie uviedol, že čerstvo vytlačené bankovky boli ďalej spracovávané, aby získali podobu použitých bankoviek. Pritom bola použitá metóda spájania bankoviek spinkami, ktoré v nich zanechávali dieročky. V snahe falšovateľské plány zadávateľa sabotovať, prepichovali väzni práve erb, čo by žiadny patriotický Angličan neurobil.

Falzifikáty boli triedené podľa tried A, B, C a D. Triedu A tvorili bankovky, ktoré akceptovali aj banky. S bankovkami triedy B sa vyplácali špióni v zahraničí. Bankovky triedy C boli určené pre vojnové ťaženie v Afrike a trieda D-bankoviek pre zhadzovanie nad anglickým územím. Bank of England stiahla po skončení vojny z obehu všetky £ 50 bankovky a nahradila ich novou sériou. Ku koncu vojny bolo falšovateľské náradie, prístroje a zvyšné falošné bankovky potopené v Toplitzsee, odkiaľ ich v roku 1959 potápači sčasti vylovili. Bernharda Krügera sa podarilo zatknúť. Dňa 5. mája 1945 boli účastníci tohto špeciálneho rozkazu v koncetračnom tábore Ebensee odovzdaní do rúk Červeného kríža.

Adolf Burger, bývalý väzeň s číslom 64401 z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, pôvodom z Veľkej Lomnice, vtedajšieho Česko-Slovenska, je ešte jedným z troch žijúcich osôb (z celkového počtu 144 židovských väzňov), ktorý sa na tejto akcii podieľali. Napísal o akcii Bernhard knihu zo svojho pohľadu, podľa ktorej bol v roku 2007 natočený celovečerný film Diablova dielňa (nem. Die Fälscher). Od roku 1945 žije v Prahe. Ďalším je Abraham Sonnenfeld, syn vlastníka tlačiarne v Transylvánii.

Cieľom Akcie Bernhard bolo pôvodne zaplaviť britskú ekonomiku falošnými bankovkami, a to z nasledujúcich dôvodov:

• Pri konzekventnom prevedení akcie, by bol výsledok podobný ako pri extrémne expanzívnej finančnej politike Bank of England. Pri zahltení národnej ekonomiky peniazmi by došlo k enormnej inflácii.
• Pokiaľ by sa britská verejnosť dozvedela o obehu falošných bankoviek, stratila by britská mena dôveryhodnosť, čomu by nasledovalo vlastná inakceptácia meny (teda britský konzumenti a obchody by túto menu neuznávali), čím by bol značne narušený ekonomický kolobeh národného hospodárstva.
• Keďže sa falošná mena predávala na medzinárodných finančných trhoch, vznikali nacistickému režimu značné zisky na tzv. razobnom.

• Dieľňa falšovateľov - Múzeum koncentračného tábora Sachsenhausen (po nemecky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aktion Bernhard na nemeckej Wikipédii.