Adygejčina
Adygejčina (адыгэбзэ) (iné názvy: adygčina, západná čerkeština, dolnoadygejčina, dolná čerkeština, čerkeština) je jazyk zo severozápadnej vetvy kaukazských jazykov. Typologicky sa adygejčina zaraďuje medzi aglutinačné jazyky, využívajúce v tvarosloví a gramatike hojnosť predpôn a prípon.
Spisovný jazyk je založený na temirgojevskom nárečí.
Rozšírenie
Adygejčinou ako rodným jazykom hovorí približne 300 000 osôb, z toho cca 130 000 osôb na pôvodnom území v Adygejskej republike a v Krasnodarskom kraji, ktoré sú dnes súčasťou územia Ruska. Ďalšie skupiny Adygejcov sú rozptýlené na území Austrálie, Egypta, Francúzska, Nemecka, Izraela, Iraku, Jordánska, Severného Macedónska, Holandska, USA a Turecka, kde sa nachádza najväčšia diaspóra Adygejcov žijúcich mimo územia Ruska.
Písmo
Písaná podoba adygejčiny sa začala rozvíjať až po Veľkej októbrovej revolúcii. Do roku 1927 sa na zápis adygejčiny používalo prispôsobené arabské písmo, ktoré bolo následne nahradené latinkou. Od roku 1938 sa adygejčina píše upravenou azbukou.
Adygejčina, ako aj ostatné kaukazské jazyky, je bohatá na spoluhlásky a ich zhluky, naopak je chudobná na samohlásky.
Dnešná adygejská abeceda a názvy písmen:
| А а
а |
Б б
бы |
В в
вы |
Г г
гы |
Гу гу
гуы |
Гъ гъ
гъы |
Гъу гъу
гъуы |
Д д
ды |
| Дж дж
джы |
Дз дз
дзы |
Дзу дзу
дзуы |
Е е
йэ |
(Ё ё)
йо |
Ж ж
жы |
Жъ жъ
жъы |
Жъу жъу
жъуы |
| Жь жь
жьы |
З з
зы |
И и
йы |
Й й
йы кIаку |
К к*
кы |
Ку ку
куы |
Къ къ
къы |
Къу къу
къуы |
| КI кI**
кIы |
КIу кIу
кIуы |
Л л
лы |
Лъ лъ
лъы |
ЛI лI
лIы |
М м
мы |
Н н
ны |
О о***
уэ |
| П п
пы |
ПI пI
пIы |
ПIу пIу
пIуы |
Р р
ры |
С с
сы |
Т т
ты |
ТI тI
тIы |
ТIу тIу
тIуы |
| У у
уы |
Ф ф
фы |
Х х
хы |
Хъ хъ
хъы |
Хъу хъу
хъуы |
Хь хь
хьы |
Ц ц
цы |
Цу цу
цуы |
| ЦI цI
цIы |
Ч ч
чы |
ЧI чI
чIы |
Ш ш
шы |
Шъ шъ
шъы |
ШI шI
шIы |
ШIу шIу
шIуы |
Щ щ
щы |
| (Ъ ъ)
пытэ тамыгь |
Ы ы
ы |
(Ь ь)
шъэбэ тамыгь |
Э э
э |
(Ю ю)
йыу |
(Я я)
йа |
I
Iы |
Iу
Iыу |
Gramatika
Podstatné meno rozlišuje 4. pády (nominatív, genitív, akuzatív a ergatív), privlastnenie, príslušnosť k niečomu a v jednotnom čísle, určité a neurčité skloňovanie.
K slovesu sa pripisujú afixy osoby (podmetu a predmetu), čísla, času, spôsobu, príslušnosti k podmetu, afixy vyjadrujúce okrem iného vynútenosť, možnosť a vzájomnosť deja a zvratnosť, ďalej predpony miestne, smerové a iné. Tým vzniká zložitý zložený slovesný celok, ktorý je v mnohých prípadoch samostatnou vetou. Prechodné slovesá majú ergatívne väzby.
Referencie
- Klégr, Zima a kol.: Světem jazyků, Albatros, Praha 1989
- http://www.ethnologue.com/14/show_language.asp?code=ADY (lingvistika)
- http://www.language-museum.com/a/adyghe.php (adygejský text)
- http://titus.uni-frankfurt.de/texte/caucasica/adyge/adyg1.htm (zvuková podoba adygejčiny)
- http://zihia.narod.ru/ing/instead.htm (online kurz a frázy)
- http://www.circassianworld.com/Musics/Adyghe_Woredxer_1.MP3 (adygejská ľudová pieseň)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adygejština na českej Wikipédii.