Adana (mesto v Turecku)

Adana (gr. Άδανα, arm. Ադանա) je mesto v Turecku, administratívne centrum rovnomennej provincie. Nachádza sa na juhu Anatólie, v Stredomorí. Rozkladá sa na brehoch rieky Seyhan, asi 30 km severne od pobrežia Stredozemného mora, na nížine Çukurova.[1] Má viac ako 1,5 milióna obyvateľov, v roku 2007 bolo piate najväčšie v Turecku.[2] Patrí k rýchlo rozvíjajúcim sa mestám s množstvom hotelov. Mesto je známe svojim tradičným Adana Kebabom.

Adana
mesto, administratívne stredisko provincie
Štát Turecko
polostrov Malá Ázia
provincia Adana
Nadmorská výška 23 m n. m.
Súradnice 37°00′0″S 35°19′V
Rozloha 2 700 km² (270 000 ha)
Obyvateľstvo 1 591 518 (2010)
Hustota 589,45 obyv./km²
PSČ 01xxx
Tel. predvoľba (+90) 322
Poloha na mape Turecka
Poloha na mape Turecka
Webová stránka: http://www.adana.bel.tr/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Sabanci Merkez Camii – najväčšia mešita v Turecku

Dejiny

Územie Adany je osídlené už od neolitu. V staroveku oblasť patrila Asýrčanom a Chetitom, mesto sa nazývalo Uru Adaniyya. Po rozpade ich ríš tu žili Kilíkovia, staroanatólsky národ. Na území južnej Kilíkie, teda aj v oblasti dnešnej Adany sa už od Mykénskej doby usadzujú Gréci. Oblasť patrila aj Lýdom a nakoniec Peržanom, ktorých odtiaľto vyhnal až Alexander Veľký v 4. stor. pred Kr. V nasledujúcej dobe helenizmu sa tu usadilo mnoho Grékov a tak sa tu do 1. stor. rozprávalo len grécky. Adana patrila Rímskej ríši a od roku 395 Východorímskej (Byzantskej) ríši, zároveň sa tu rozmohlo kresťanstvo, ktoré sem zvestoval ešte svätý Pavol, ktorý pochádzal zo susedného mesta Tarsos. V 8. storočí mesto ovládol bagdadský kalif Hárún ar-Rašíd, v 9. stor. však mesto Byzantskí Gréci oslobodili. V tejto dobe sa tu usadilo mnoho Arménov. Od 11. stor. patrí mesto Seldžuckým Turkom, neskôr sa začlenilo do Osmanskej ríše. Mesto patrilo medzi kultúrne a obchodné centrá ríše, väčšina pôvodných gréckych obyvateľov sa poturčilo, udržali sa však Arméni. V rokoch 1832 až 1840 patrilo pod egyptskú vládu. V tej dobe tu žili hlavne Arméni a Turci, menšinu v meste tvorili pôvodní Gréci a tiež Arabi. Začiatkom 20. stor. tu došlo ku genocíde Arménov Turkami; tí ktorí prežili sa z Turecka vysťahovali. V roku 1923, počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľov z Adany do Grécka odišli miestni Gréci.

Významné stavby
  • Çukurova Univerzita
  • Çag Univerzita
  • Byzantský kamenný most - postavený cisárom Hadriánom (2. storočie) [1]
  • Adanská mešita (má 6 minaretov)
  • Hodinová veža

Partnerské mestá

Referencie
  1. Adana. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 46.
  2. Turkey: largest cities and towns and statistics of their population [online]. World Gazetteer, [cit. 2012-12-04]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

Iné projekty

Zdroje
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Adana na anglickej Wikipédii a Adana na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.