Abeceda (jazykoveda)
Pozri aj rozlišovaciu stránku abeceda. Tento článok je o abecede ako abecednom písme alebo sústave znakov abecedného písma.
Abeceda alebo zastarano alfabeta[1] môže byť:
- sústava znakov niektorej písmovej sústavy (napr. tibetská abeceda) [2]
- sústava znakov abecedného písma (pozri nižšie), v užšom zmysle len takáto sústava v pevne stanovenom (tradičnom) poradí znakov [3]
- abecedné písmo (alfabetické písmo) [pozri aj článok typ písma (jazykoveda) ], teda:
- v užšom zmysle: pravé hláskové písmo (teda len spoluhláskovo-samohláskové písmo),
- v širšom zmysle: pravé hláskové písmo a spoluhláskové písmo, čiže hláskové písmo
- v ešte širšom zmysle: pravé hláskové písmo a spoluhláskové písmo a abugida (alebo len pravé hláskové písmo a abugida)
- v najširšom zmysle: pravé hláskové písmo a spoluhláskové písmo a abugida a ostatné slabičné písmo, čiže fonetické písmo [4]
- stanovené (tradičné) poradie všetkých znakov písma
Názvy pre abecedu
- Slovo abeceda je odvodené z názvov prvých štyroch písmen latinskej abecedy A, B (bé), C (cé), a D (dé).[5]
- Pre grécku abecedu sa v slovenčine používa slovo alfabeta odvodené z názvov prvých dvoch symbolov gréckej abecedy α (alfa) a β (beta). Varianty slova alfabeta sa v mnohých cudzích jazykoch používajú tak, ako v slovenčine používame slovo "abeceda".[5]
- Pre cyrilskú abecedu sa v slovenčine používa názov azbuka (азбука) odvodený z názvov prvých dvoch symbolov hlaholskej abecedy (az) a (buki).[5]
- Pre arabskú abecedu sa v arabčine používa názov abdžadía (أبجدية) podľa historického poradia prvých štyroch arabských písmen ا (alif), ب (bá), ج (džím), د (dál).
Druhy abecedných písiem
Je sporné, čo presne patrí a čo už nepatrí pod pojem abecedné písmo (pozri vyššie). V skôr širšom ponímaní abecedné písmo zahŕňa:
- Úplné hláskové písmo (t.j. abeceda v užšom zmysle) má samostatné symboly (písmená) pre spoluhlásky aj samohlásky. Príkladom je latinská abeceda, grécka abeceda alebo cyrilská abeceda (cyrilika).
- Spoluhláskové písmo má symboly len pre spoluhlásky. Takzvané nepravé spoluhláskové písmo má okrem toho symboly aj pre niektoré samohlásky. Príkladom nepravého spoluhláskového písma je arabská abeceda.
- Abugida má symboly len pre spoluhlásky so štandardnou samohláskou. Iné samohlásky nemajú samostatné písmeno, ale sú naznačené úpravou týchto symbolov. Napríklad v abugide dévanágarí, ktorá sa používa na zápis niekoľkých jazykov v Indii a Nepále, písmeno प je symbolom slabiky pa. Ak sa k nemu pripíše znamienko zvané viráma, dostaneme spoluhlásku प् (p). Inou modifikáciou štandardného písmena sa zapíšu slabiky पु (pu), पे (pe) atď.
Radenie písmen v abecede
Jednotlivé písmená v konkrétnej abecede majú obyčajne pevne stanovené poradie (tzv. abecedné poradie), v akom nasledujú za sebou. Vďaka tomu môže abeceda slúžiť na vytvorenie poradia položiek, ktoré obsahujú písmená. Toto poradie sa používa na radenie rôznych zoznamov.[5] Poradie písmen v dvoch jazykoch sa môže líšiť, aj keď používajú tú istú abecedu. Napríklad španielsky jazyk aj slovenský jazyk používajú rozšírenú latinskú abecedu, ale digraf CH sa v španielskej abecede radí C–CH–D a v slovenskej abecede H–CH–I.
V posledných rokoch vznikla iniciatíva Unicode, ktorej snahou je zoradiť väčšinu systémov zápisu používaných vo svete do jednej kódovej tabuľky.
Dejiny
- Pozri aj: Dejiny písma
Vznik prvého abecedného písma nemožno presne datovať. Odhaduje sa, že prvá, tzv. severosemitská abeceda, vznikla v období 1700 – 1500 rokov pred Kr. v oblasti východného pobrežia Stredozemného mora. Politický, vojenský a obchodný význam národov v tomto období viedol k vzniku 4 typov abecied: kanaanskej, aramejskej, juhosemitskej (sábskej) a gréckej. Európske abecedy sú odvodené od gréckeho typu (latinské a cyrilské písmo).[5]
Vzťah fonémy a grafémy
V každom jazyku môžu existovať všeobecné pravidlá, ktorými sa riadi vzťah medzi písmenami (grafémami) a zvukmi (fonémami), ale v závislosti od jazyka nemusia byť tieto pravidlá absolútne dodržiavané. V dokonalej fonologickej abecede zodpovedá jedna graféma práve jednej fonéme a naopak. Pisateľ vie napísať slovo podľa toho, ako sa vyslovuje a naopak čitateľ vie prečítať slovo podľa toho, ako je zapísané.
Jazyky sa však často vyvíjajú nezávisle od systémov ich zápisu a mnohé jazyky používajú systém zápisu, ktorý vznikol na zápis úplne iného jazyka. Súvis medzi písmenami a zvukmi býva porušený rôznymi spôsobmi:
- Jazyk zapisuje fonému kombináciou viacerých grafém, nie len jednou. Vznikajú tak spojenia dvoch písmen zvané digrafy (napr. v slovenčine c+h → 〈ch〉; IPA: [x]) a spojenia troch písmen zvané trigrafy (napr. v nemčine s+c+h → 〈š〉; IPA: [ʃ]).
- Jazyk zapisuje tú istú fonému dvomi rozličnými grafémami, alebo kombináciami grafém.
- Jazyk zapisuje v slovách aj grafémy, ktorým vo vyslovenom slove nezodpovedá žiadna fonéma.
- Výslovnosť jednotlivých slov sa môže meniť podľa prítomnosti okolitých slov vo vete.
- Rozličné nárečia jazyka môžu vyslovovať rozlične fonémy v tom istom slove.
Zaujímavosti
Zvuky reči všetkých jazykov sveta sa dajú zapísať pomerne malou univerzálnou sadou písmen. Štandardnou verziou takejto sady je medzinárodná fonetická abeceda, ktorá vznikla koncom 19. storočia.[5]
Referencie
- Ale prídavné meno alfabetický nie je zastarané.
- Coulmans, F.: Writing systems - An introduction to their linguistic analysis, 2003 - citát: As for the term alphabet, it is difficult to restrict its use to a single sense. First of all it refers to a great variety of Semitic writings and their various Greek and Latin descendants. Another meaning is as the signary of a written language, that is, the inventory of basic signs of any writing system, for example, ‘the Tibetan alphabet consists of 30 letters’.
- Encyclopaedia Britannica; abeceda in: Encyclopaedia Beliana (citát: abeceda - sústava písomných znakov (pozri písmo) s pevne stanoveným poriadkom znázorňujúca zvukovú podobu hlások..., termín abeceda sa niekedy používa aj pre slabičnú abecedu); abeceda. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 51. ; KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 337.
- pozri článok typ písma (jazykoveda) a napr. Coulmans, F.: Writing systems - An introduction to their linguistic analysis, 2003 (pozri aj citát v predchádzajúcej poznámka pod čiarou); Omniglot: Types of writing system, Infoplease: Alphabet
- abeceda. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
Pozri aj
Iné projekty
Jazykový portál |
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Abeceda (jazykoveda)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abeceda (jazykoveda)
- Wikislovník ponúka heslo Abeceda (jazykoveda)