Graféma

Termín je myslený ako jazyková a (najmä v užšom zmysle slova graféma aj) obsahová analógia k termínu fonéma. V širšom zmysle je pojem graféma odchylný od vzorového pojmu fonéma v tom zmysle, že sa nevzťahuje len na písma zamerané na zápis "zvukov", v užšom zmysle je pojem graféma naopak závislý od pojmu fonéma.

Graféma môže byť:

  • v širšom zmysle:
    • najmenšia funkčná jednotka písma (bez ohľadu na to, na ktorej štruktúrnej úrovni jazyka písmový systém funguje), t.j. v slovnom písme logogram, v slabičnom písme znak slabiky a v segmentálnom (t.j. hláskovom/abecednom) písme písmeno, digraf a pod.[1], grafémy sú aj číslice, interpunkčné znamienka, diakritické znamienka a pod.[2]
    • najmenšia dištinktívna jednotka písmového systému niektorého konkrétneho jazyka...graféma nemá fyzickú identitu, ale je abstrakciou založenou na rôznych tvaroch písaných znakov a ich distribúcii v rámci daného systému. Tieto rôzne varianty, napr. spájané a tlačené tvary písmen M, m, kurzívované m, M atď. v abecednom písmovom systéme, sú všetko alografmi grafémy /m/. (Alograf je jeden variant zo skupiny variantov grafémy alebo písaného znaku; väčšinou sa vzťahuje na rôzne tvary písmen a interpunkčné znamienka, napr. malé písmeno, veľké písmo, kurzíva, tlačené atď.)[3]
  • v užšom zmysle:
    • najmenšia funkčná jednotka segmentálneho (teda hláskového/abecedného) písma, napr. písmeno, digraf atď. [4]
    • základná jednotka grafického systému na zachytenie hlások, korešpondujúca [sama alebo v skupine] s fonémou, čiže písmeno v pravom zmysle slova (napr. na zachytenie fonémy <x> sa v slovenčine používa digraf ch, teda kombinácia dvoch grafém [všimnúť si, že v predchádzajúcej definícii je digraf chápaný ako jedna graféma]) [5]
    • abstraktný typ písmena a jeho pozícia v danej písmovej sústave (je to termín analogický ku fonéme... chápanej ako skupina podobných zvukov reči) [6]

V jazykovede sa grafémy spravidla píšu do špicatých zátvoriek (teda < >).

Pozri aj

Zdroje
  1. grapheme in: Blackwell Encyclopaedia of Writing
  2. Reisenauer: Co je co?, 1983; podobne Dokulil, M. et al.: Mluvnice češtiny, 1986 - citát: Slova grafém se neužívá pouze pro označení grafických (psaných i tištěných) jednotek, jež samy označují fonémy nebo skupiny fonémů. V širším smyslu jsou grafémy základní jednotky grafického systému a patří k jim např. také diakritická a interpunkční znaménka a dále také znaky ideografické, ať už tvoří součást ideografických soustav nebo jen doplněk soustav hláskových (alfabetických). Proti grafému stojí jeho konkrétní realizace v grafickém komunikátu, podobně jako proti fonému stojí jeho konkrétní realizace v mluveném projevu.
  3. R. R. K. Hartmann and F. C. Stork, Dictionary of language and linguistics. citované v: ISO/IEC TR 15285: 1998
  4. grapheme in: Blackwell Encyclopaedia of Writing
  5. graféma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 158-159.
  6. Coulmans, F.: Writing systems.., 2003, str. 36

Externé odkazy
  • Kohrt, Manfred. 1986. The term ‘grapheme’ in the history and theory of linguistics. In: Gerhard Augst (ed.), New Trends in Graphemics and Orthography. Berlin: de Gruyter, 80–96. čiastočne dostupné onlin:
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.