Abugida
Abugida (iné názvy: neosylabické písmo, (?)neoslabičné písmo,(?)neoslabikové písmo, neosylabár, neosylabárium, pseudoabecedné písmo, pseudoalfabetické písmo, pseudoabeceda, alfasylabické písmo, ďalšie synonymá pozri v článku alfasylabické písmo) je písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) reprezentuje spoluhlásku spojenú s nejakou nemennou samohláskou a zmena (alebo úplné vynechanie) tejto samohlásky sa označujú (relatívne miernou) modifikáciou tohto znaku.
| क क् कु |
| Zápis /ka/, /k/ a /ku/ v písme devanágarí. Základný tvar písmena sa číta [ka], neprítomnosť samohlásky /a/ v druhom variante [k] symbolizuje znamienko viráma, v treťom variante [ku] znamienko naznačuje samohlásku /u/. |
Abugida je podtyp alfasylabického písma v širšom zmysle, t.j. písma ktoré tvorí prechod medzi slabičným písmom a hláskovým písmom.
V starších textoch sa takéto písmo ako samostatný typ písma vydeľovalo málokedy, abugida bola obyčajne zahrnutá pod slabičné písmo alebo menej často pod spoluhláskové písmo či pod pravé hláskové písmo.
Názvy
Názov "abugida" pre tento typ písma navrhol T. Daniels v roku 1990 [1], odvtedy sa pomerne dobre presadil. Názov "neosylabické písmo" navrhol James-Germain Février v roku 1948. Názov "pseudoabeceda" navrhol Fred Householder v roku 1959.
Charakteristika
Každá graféma abugidy označuje spoluhlásku so štandardnou samohláskou (najčastejšie samohláskou a alebo šva). Modifikáciou tejto grafémy (vrátanie v niektorých písmach pridania diakritického znamienka) sa mení samohlásková časť znaku a jedna z modifikácií slúži na vyjadrenie toho, že za spoluhláskou sa nevysloví žiadna samohláska. V abugide teda, na rozdiel od typického slabičného písma, existuje systematická grafická podoba medzi foneticky príbuznými slabikami: Všetky grafémy so spoločnou spoluhláskou sa navzájom podobajú a všetky grafémy so spoločnou samohláskou (alebo bez samohlásky) majú rovnakú samohláskovú značku (samozrejme okrem štandardnej samohlásky, ktorá sa osobitne neoznačuje).
Príklad: Ak by sme slovenčinu zapisovali abugidou, písmeno C by sa štandardne čítalo [ca]. Ak by sme chceli zapísať len samostatnú spoluhlásku [c], museli by sme pridať povedzme značku _, takže by sme dostali C. Pridávaním iných znamienok (´ˇ¸^) by sme dostali čítanie napríklad [ci](Ć), [cu] (Č), [ce] (Ç) a [co](Ĉ).
Modifikácia grafémy sa môže uskutočniť aj len otočením celej grafémy (napríklad v kríjskom písme, t.j. písme kmeňa Cree), takýto druh písma sa však zvykne klasifikovať aj ako typicky slabičné písmo.
Výskyt
Abugidy sú najviac rozšírené na indickom subkontinente a v juhovýchodnej Ázii. Tieto písma sa nazývajú aj indické písma. Odvodené sú z písma brahmí, ktoré vzniklo v rokoch 500–300 pred Kr. a stalo sa predchodcom okolo 40 moderných indických písiem. Patrí sem napríklad bengálske písmo, dévanágarí, gudžarátske písmo, sinhalské písmo, tibetské písmo a veľa ďalších.
Písmom založenom na princípe abugidy je aj etiópske písmo používané na zápis jazyka ge'ez, amharského jazyka a jazyka tigriňa, ktorými sa hovorí v Etiópii a Eritrei.
Písma etiópske písmo, zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo (t.j. najmä kríjske písmo) a pahawh hmong sa zvyknú zaraďovať aj ako slabičné písma (a nie abugidy). Ak sa pod abugidy nezaradí etiópske písmo, môže byť v istom zmysle označenie "abugida" problematické, lebo tento termín pochádza z etiópskeho názvu etiópskeho písma.
Zdroj
- presun z článku písmo (jazykoveda)
- zdroje v článkuk typ písma (jazykoveda)