Wawrzyniec Żuławski

Povolaním bol muzikológ a komponista, profesor Wyzsej Szkoly Muzycznej (Vyššej hudobnej školy) v Lodži a vo Varšave. S horolezectvom začal ako 16 ročný mládenec. Sprvu so svojim bratom Júliusom neúspešným výstupom na vysokotatranskú Hrubú vežu. Ale už v roku 1934 s bratmi Marekom a Júliusom a bratrancom Jacekom vyliezol severozápadnou stenou na Žabí Mních, ktorá bola dlho považovaná za takmer nedostupnú. V roku 1935 mal na svojom konte 28 prvovýstupov a variantov. Vďaka tomu sa ocitol v spoločnosti najlepších poľských horolezcov. Začal liezť s Janom Staszlom, Zbigniewom Korosadowiczom, bratmi Stefanom i Tadeuszom Bernadzikiewiczami a mnohými inými, s ktorými vystúpil na mnohé veľmi ťažké steny novými i staršími cestami. Medzi inými severovýchodným pilierom na Veľký Mengusovský štít a severnou stenou na Malého Mlynára. Hodnotné zimné prvovýstupy urobil na severovýchodnej stene Čubriny, z Čiernej doliny na Ľadový štít a mnohé iné.

V rokoch 1936 – 1938 sa zúčastnil na výpravách do Álp. Počas druhej svetovej vojny sa objavil v Tatrách až v roku 1943. Vyliezol 5 nových ciest a variantov. Najhodnotnejším výstupom bolo prvé prelezenie prostriedkom severozápadnej steny Galérie Ganku. Zúčastnil sa na Varšavskom povstaní. Po jeho potlačení bol v nemeckom zajatí.

V roku 1947 bol vedúcim horolezeckej výpravy do Álp. V roku 1948 sa vrátil do Vysokých Tatier, keď vyliezol päť nových ciest na Veľký Žabí štít severnou stenou, Prostredný Mengusovský štít severovýchodnou stenou, prostredným pilierom a mnohé iné. Počas pôsobenia vo Vysokých Tatrách vyliezol 85 nových ciest. Z nich 18 v zime a 3 sólovýstupy.

V rokoch 1956 a 1957 bol vedúcim poľských horolezcov na výprave do Álp. Dňa 18. august 1957 počas záchrannej akcie a pátrania po nezvestnom poľskom horolezcovi Stanislawovi Grońskom a dvoch juhoslovanských lezcov v masíve Mont Blancu ho strhla snehovo-ľadová lavína do ľadovcovej trhliny, kde zostal navždy zasypaný. Jeho pamiatku si uctili tromi pamätnými tabuľami na cintoríne v Chamonix, na Symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách a vo Varšave na dome, kde býval. V Zakopanom je dom Pracy Tworczej ZAIKSu i.m. W.Żuławského.[1]

Żuławski bol publicistom. O svojich zážitkoch v horách napísal viacero článkov, ktoré boli publikované v mnohých časopisoch. Vydal niekoľko knižiek o horolezectve, záchrane v horách, ktoré patria do klasickej horskej literatúry. Medzi inými: Niebieski krzyż (Modrý kríž), Sygnały ze skalnych ścian (Signály zo skalných stien), Tragedie tatrzańskie (Tatranské tragédie). Po jeho smrti boli vydané jeho súborné diela Trylogia Tatrzańska (Sklep Podróżnika 2012, ISBN 978-83-7136-085-5) (Tatranská trilógia). Wspinaczce w Alpach poświęcone są Wędrówki alpejskie (Sklep Podróżnika 2012, ISBN 978-83-7136-089-3) (Lezenie v Alpách venované alpským potulkám). V mnohých jeho autorských hudobných skladbách sa venoval horskej tematike.

Żuławski sa vo veľkej miere podieľal na vývoji poľského horolezectva. Od roku 1935 bol vo varšavskej pobočke členom riadiaceho Koła Wysokogórskiego Polskiego Towarzystwa Tatrzańskiego (Poľského tatranského spolku). Pol roka pred vypuknutím druhej svetovej vojny, bol zvolený za jeho prezidenta. Túto funkciu zastával znovu v rokoch 1949 – 1951. Bol členom Towarzystwa Turystycznego-Krajoznawczego – PTTK. V rokoch 1954 – 1956 pôsobil ako predseda jeho Sekcji Alpinizmu (Horolezeckej sekcii). Okrem iného, vďaka svojmu úsiliu, bol od roku 1956 znovu aktívny v Klube Wysokogórskem (Vysokohorskom klube).

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wawrzyniec Żuławski na poľskej Wikipédii.