Šváby (Prešov)

Osada Šváby bola založená roku 1781 a postavená v rokoch 1781 – 1785 na základe pozvania cisára Jozefa II. v kotline s 250 m n. m. Zbúraná bola v rokoch 1981 – 1987, na jej mieste je pár panelových obytných domov. Z pôvodnej historickej zástavby nezostal ani jediný obytný objekt, novú zvonicu si vybudovali pôvodní obyvatelia, hned po súhlase mestských orgánov, na miestnom cintoríne, s historickým, ale nie pôvodným zvonom z darov pôvodných občanov. Proces obnovy zvonice na pôvodnom mieste z túžby občanov nik nedokázal vymazať, podarilo sa to až o necelé štvrťstoročie. Slávnostná vysviacka sa konala 19.10.2014 o 14:00, tiahnucím davom šťastných veriacich od nákupného strediska husto stojacích v rozľahlom okolí novopostavenej zvonice, hrdo vzdávali hold všetkým ktorí, výstavbu podporili, vrátane vedeniu mesta a ďakovali Bohu za neoceniteľný dar.

Začiatkom 20. storočia Šváby (po maď. Németsoóvár) tvorili spoločnú integrovanú zástavbu spolu s obcami Solivarom (po maď. Tótsóvár) a Soľnou Baňou (po maď. Sóbánya). Od roku 1920 sa osada volala Schvabi (Šváby), predtým Švábska osada a sami sa nazývali aj Deutch Soovár, čo je zapísaní na katastrálnej mape z roku 1868, (a v zaznamoch urbaru od 1828, do roku 1927 aj Németsoóvár). Historicky existuje viacero alternatívnych (chybných) zápisov mena obce, Šváby, Schvabi, Švábi, Švabi, Śvábi, Śvabi, Śváby, Śvaby, Schvábi, Schvaby, Svaby, Svabi, možno okrem týchto šestnástich variantov nájdete aj ďalšie, pretože mnoho z týchto Švábčanov žije po svete a malo donedávna (do zbúrania) živé kontakty s miestnym obyvateľstvom, napr. z Francúzska (vetiev rodiny Schiffer), Nemecka (z vetiev rodín Kron, Ringer), Maďarska (z vetiev rodiny Rahl), Ukrajiny (z vetiev rodiny Rahl), Poľska a z iných krajín. Malou časťou osady bola časť s názvom Žeľare, za ktorou nasledoval Teľov. Samostatná obec zanikla v šesťdesiatych rokoch, keď bola administratívne zlúčená rozhodnutím vlády. Neskôr, v rokoch 1981 – 1987, bola pôvodná zástavba zbúraná. Z pôvodných stavieb sa zachovala iba drobná Kaplnka sv. Jána, ktorú demolácia akoby zázrakom ponechala. V súčasnom období sa historickému vývoju bližšie venuje Občianske združenie Soľnohrad.

Po roku 1785 mali Šváby dva rady domov ulice, ktorá sa tiahla samostatne od potoka „Kapusni jarek“ po údolíčko s potôčikom „Teľov“. Na východnej strane bolo ulice 21 domov. Na južnej strane bolo ulice 27 domov.

Z historického pohľadu je to kolonizácia, novej ulice, ktorú osídlili v 18. storočí prisťahovalci z Nemecka, predovšetkým z Durínska, Alsaska a Pruska. K osídleniu kolonistami došlo na základe plánu cisára Jozefa II., ktorý navštívil Prešov a solivarské bane v roku 1770. Nemci prišli do Prešova za prácou, zamestnali sa v Solivaroch a venovali sa obchodu. Novú ulicu začali stavať v roku 1781 a dokončili ju za päť rokov. Dostala názov po panovníkovi Jozefstrase, až neskôr ju premenovali na Švábsku. Takmer navlas rovnaké domčeky osídlilo okolo 50 nemeckých rodín, ktorých členovia obohatili svojimi zvykmi hlavne obyvateľov susedného Solivaru, Hanisky, Guĺvasa (Dulová Ves), Boltoka, Prešova, Šalgovíka, Teriakoviec a Haršagu (Záborske).

Neskôr k obci pribúdali ďalšie časti „Žeľare“ – ulička k cintorínu dnes „Urxová“, kde stojí zopár domov zo severnej strany väčšina z nich bola postavena v období búrania „Švabov“, Zadná ulica (dnes nazývaná „Chalupkova“, predtým na Kapuśńicoch). Od miesta bývalej zvonice sa východným smerom tiahla ulica dnes nazývaná Royova, predtým kolo zvonici. Pod cintorínom vznikla samostatna ulička dnes nazvaná Soľná spájajúca Urxovu, Pioniersku a Važeckú. V procese búrania vznikli a zahustili sa ďalšie ulice.

Zrejme najstarší nezbúraný objekt je tzv. Labudov dom (v časti Žeľare, dnes Pionierska č. 6), z prelomu 19. a 20. storočia, rozdelený na obytnú a dielenskú časť, v ktorej vykonával výrobu a opravu obuvi pán Labuda, neskôr v tom dome žili iní ľudia, a krátku dobu v ňom bolo prevádzkované aj pohostinstvo.

Na juh od spojnice ulíc Pionierska a Soľná, vo vzdialenosti cca 300 m, na poľnohospodárskej plošine Kastosere, sa nachádza triangulačný bod Kastosevy 268 m n. m.

• Urxova – 15, posledným bol dom obecného pastiera a zároveň správcu vstupujúcich do obce z rómskej osady za cintorínom. Nik nevstúpil do obce bez jeho súhlasu a oznámenia v ktorom uviedol: kde u ktorého gazdu bude vykonávať prácu, akú dobu, v návratu sa pri odchode z obce korektne odhlásil, pozabudnutie týchto zvyklosti malo za následok sankcie. Na žiadny pozemok ani dvor si svojvoľne nedovolil vstúpiť bez súhlasu a vedomia gazdu. Obvykle do obce vpustený a poučený nedomáci človek sa postavil k bránke, kde mal vykonávať prácu a ticho čakal, kým ho gazda vyzve na začiatok práce, alebo na prípadný vstup do dvora, po vykonaní dostal naturálie zemiaky, mlieko, slaninu, múku, drevo, vápno, šatstvo, a pod. odmena bola stanovená a dohodnutá vopred, zloženie, množstvo, kvalita a navyše sankcie za nedokončenie práce, nesprávne alebo nekvalitne odvedené úkony, znížením množstva, vyhnaním z dvora bez odmeny, oznámenie starostovi o návrhu zákazu práce v obci, zákaz vstupu do obce na stanovenú dobu a viacero ďalších.
• Žeľare – 12
• Zadná ulica – 56
• Od zvonice – 17
• Soľná – 9
• Pionierska – približne 17
• Važecká – 5
• Janáčkova – 11.

V čase najväčšieho rozkvetu k obci patrilo 180 domov, v deviatich nezahustených uličkách s množstvom záhrad, kvetinových predzáhradok, zadných zeleninových záhradiek, ovocných a užitkových stromov, zátiší, hájikov, dvoch ihrísk, potoka Kapusni jarek, a potôčika Teľov, viacerých prameňov chutnej osviežujúcej vody (studzinka, śvińska studzinka…), kultúrneho domu a zvonice.

Prišli do domov postupne v rokoch 1785 až 1786. Umiestnili ich v domoch očíslovaných od 1 po 48 (začínajúc číslom jedna, severný dom na západnej strane a po posledný 27. dom západnej strany na južnom konci, východná strana ulice bola číslovaná od južného domu číslo 28, po severný dom 48, východnej strany ulice). Zachoval sa zoznam priezvisk rodín, z roku 1786:

1. Schmied
2. Gerhardt Peter
3. Bayer
4. Fuchs
5. Heitinger
6. Buschauer
7. Forcat
8. Kron
9. Kron
10. Rahl
11. Friedrich
12. Krautkrämer
13. Paumer
14. Schaup
15. Paumer
16. Rahl
17. Charpentier
18. Schicker
19. Christmann
20. Masse(Meis)
21. Feit
22. Buschauer
23. Degré
24. Zahn
25. Cresson(Krešo)
26. Charpentier
27. Bayer
28. Degré
29. Fritz
30. Lieseur(Lizor)
31. Bayer
32. Priester
33. Patzel
34. Lai(Lei)
35. Busch
36. Cristmann
37. Held
38. Held
39. Focht
40. Busch
41. Furmann
42. Gerhardt
43. Kepler
44. Kesler
45. Ringer
46. Ringer
47. Schiffer
48. Fuchs

Do obce Šváby premávala od založenie mestskej dopravy tzv. "mapka" linka číslo 2 s konečnými zástavkami "Keĺemeš" teraz Ľubotice, a druhou konečnou bola II. OSŠ (II. osemročná stredná škola) Solivar, až do jej zbúrania ju nik nenazýval ináč ako "dolná škola" a jej učitelia a žiaci boli "dolńaci". Historicky bola jednou z najstarších škôl.

V roku 1962 došlo k administratívnemu premenovaniu na II. ZDŠ (základná deväť ročná škola), riaditeľmi školy bol Rudolf Butorac, Ľudovít Nagy, známymi a zvučnými učiteľmi Eva Fritzová, Anna Karpanciová, Mária Poliaková. Šváby mali zabezpečené aj spojenie nočnou linkou číslo 9. V 70-tych rokoch premávala cez Šváby linka č. 17 na trase Sídlisko II (Marka Čulena) – Solivar (II. OSŠ (II. osemročná stredná škola) Solivar). Obojstranné zastávky linky č. 17 na Šváboch boli pri zvonici a ďalšie pri pošte.

Po roku 1993 na sídlisko Šváby premávajú denné autobusové linky 10, 19, 28, 33, 34, 35, 37, 39, 45 a nočná linka N1.

• Alex Duchoň (1884 - 1964)
• Anna Halková
• Gejza Fritz
• Teodor Fuchs (1842 - 1925)
• Peter Imrich

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šváby (Prešov)