Čorštynská elevácia

Čorštynská elevácia tiež čorštynský chrbát (používa sa tiež poľský ekvivalent czorsztynská) je predpokladaný intraoceanický chrbát,[1] úzka a dlhá, stuhe podobná, pravdepodobne kontinentálna oblasť existujúca od bajoku v strednej jure do vrchnej kriedy, v oblasti medzi predpokladaným Váhickým oceánom (kysucká panva) a Valaiským oceánom (magurská panva). Chrbát zanikol pri uzatváraní Váhického oceánu, kedy sa podsunul pod čelo tatrika. V súčasnosti nie sú známe žiadne výskyty jeho kryštalinika na povrchu, zachované sú len odlepené súvrstvia usadených hornín tvoriace šošovky vystupujúce v Pieninskom bradlovom pásme, ktoré sú označované ako oravikum.

Geológia Západných Karpát
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Geologické superjednotky
a rozhrania rôzneho rádu
Oravikum • Váhikum • Peripieninský lineament • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Oblasť čorštynskej elevácie geometricky zodpovedá alpskej briançonnaiskej zóne, ktorá delí penninickú oceanickú oblasť na severnú a južnú vetvu.[2]

Pomenovanie čorštynskej elevácie je odvodené od poľskej obce Czorsztyn v Pieninách.

Vznik a vývoj

Počas triasu tvorilo oravikum južnú časť šelfu Európskej platformy, ktorá podľa niektorých predpokladov laterálne na západe pokračovala do centrálnokarpatských jednotiek. V spodnej jure (lias) došlo v celej tethýde k rozťahovaniu kôry a vzniku poklesávajúcich extenzných bazénov.[3] Až do začiatku bajoku sa v celej čorštynskej jednotke usadzovali najmä čierne bridlice a sliene.[4] V priebehu tohto obdobia sa však stenčená kôra v prehlbujúcej sa kysuckej panve rozpadla a došlo pravdepodobne k vzniku Váhického oceánu.[5] K vzniku Čorštynskej elevácie došlo v dôsledku pasívneho rozťahovania kôry spojeného s tiltingom a rotáciou kôrových blokov okolo horizontálnych osí. Vynáranie čorštynskej elevácie malo za následok zmenu sedimentácie z hlbokovodnej hemipelagickej na plytkovodnú, s neptunickými dajkami a hojným sklzovým materiálom. Na niektorých miestach dokonca s dôkazmi krasovatenia, ktoré môže byť známkou výzdvihu nad morskú hladinu.[6] Rozpínanie Váhického oceánu a výzdvih Čorštynskej elevácie, mal v priebehu beriasu až valanžinu za následok vznik severnej magurskej a južnej kysuckej panvy (walentowská fáza), ktoré obklopovali Čorštynskú eleváciu.[5] Posledné dôkazy o vynorení elevácie pochádzajú z hoterivu až aptu.[7] Postriftové chladnutie spôsobilo v poklesnutie Čorštynskej elevácie pod hladinu mora pravdepodobne až v vrchnej kriede. Po pohltení Váhického oceánu pod čelo karpatského orogénu (selecká fáza) došlo v vrchnej kriede až paleocéne k zrážke čela tatrika s oravikom (jarmutská alebo laramská fáza). Pri tejto zrážke došlo k odlepeniu sedimentárnych súvrství a ich presun v podobe príkrovov. Čorštynská elevácia následne zanikla. V súčasnosti nie sú na povrchu ani z vrtov známe žiadne výskyty jej autochtónnych hornín, ani kryštalinika.

Referencie
  1. GOLONKA, J. Glossary of plate tectonics and paleogeographic terms [online]. [Cit. 2008-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M., Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. in Grecula, P., Hovorka, D., Putiš, M. (Eds.) Geological evolution of the Western Carpathians. Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24
  3. Plašienka, D., 2002: Origin and growth of the Western Carpathian orogenetic wedge during the mesozoic. in Geologica Carpathica Special Issues 53 Proceedings of XVII. Congress of Carpathian-Balkan Geological Association Bratislava, September 1st - 4th 2002.
  4. Aubrecht, R., Sýkora, M., 2004: Jurassic-Cretaceous Evolution of the Czorsztyn Unit (Pieniny Klippen Belt, Western Carpathians): New Aspects. Geolines 17, s. 15 - 16
  5. Plašienka, D., 2002: Early Stages of Tectonic Evolution of the Pieniny Klippen Belt. Geolines 14, s. 75 - 78
  6. Aubrecht, R., 1997: Indications of the Middle Jurassic emergence in the Czorsztyn Unit (Pieniny Klippen Belt, Western Carpathians). Geologica Carpathica, 48, 2, s. 71-84.
  7. Aubrecht, R., Krobicki, M., Sýkora, M., Mišík, M., Boorová, D., Schlögl, J., Šamajová, E., Golonka, J.: 2006, Eearly Cretaceous hiatus in the Czorsztyn succesion (Pieniny klippen belt, Western Carpathians): Submarine erosion or emersion? Annales Societatis Geologorum Poloniae, 76, s. 161–196

Externé odkazy
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.