Zväzový štát Ruska a Bieloruska

Idea vzniku Zväzoveho štátu Ruska a Bieloruska pochádza z pera bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Od začiatku roka 1994 podobnú myšlienku navrhoval prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev (tzv. Euroázijský zväz). Na prelome rokov 2007 - 2008 proces integrácie zosilnel. Prezidenti oboch krajín na spoločných rokovaniach rozoberali rôzne návrhy novej ústavy Zväzového štátu a zaoberali sa aj vznikom národných orgánov Zväzu a tiež výberom prezidenta, ktorým sa podľa vyjadrení mnohých politikov možno stane Vladimir Putin, ktorého mandát prezidenta Ruskej federácie sa skončil v máji roku 2008[1].

Ešte 1. januára 2004 Alexandr Lukašenko horlivo oznamoval, že perspektíva vzniku a zavedenia jednotnej meny sa blíži, avšak plány jej zavedenia boli čoskoro odložené o jeden rok. Ani v roku 2005 a 2006 sa ale jednotnú menu nepodarilo zaviesť. Dňa 2. februára 2006 hovorca Národnej banky Bieloruska Peter Pokopovič na tlačovej konferencii v Minsku oznámil, že očakávaným termínom zavedenia jednotnej meny bude rok 2007, ani jeho slová sa však nesplnili, avšak rokovania pokračujú ďalej.

Predpokladá sa, že jednotnou menou Zväzového štátu Ruska a Bieloruska sa stane ruský rubeľ. Príčinou meškania jeho prijatia sú však značné nezrovnalosti oboch krajín v oblasti detailov navrhovanej menovej reformy. Bieloruská strana vyžaduje vyplatenie kompenzácii Ruskou federáciou za odmietnutie ich národnej meny - bieloruského rubľa - a tiež za zachovanie práv Bieloruska vnášať túto menu do peňažného spoločného obehu. Ruská federácia však tieto obvinenia odmieta.

Štáty, ktoré prejavili záujem vstúpiť do zväzového štátu (zelená).

Členom Zväzového štátu Ruska a Bieloruska sa môže stať akýkoľvek iný štát. V roku 2001 moldavský prezident Vladimir Voronin hneď po svojom zvolení do úradu prezidenta oznámil, že plánuje vstúpiť tohto združenia. V roku 2005 však boli neúspešné rokovania ukončené.

Čo sa týka Ukrajiny, podľa ruských opozičných poslancov bolo pred pár rokmi len otázkou času, kedy táto krajina vstúpi do tohto Zväzu. Jej podmienkou je však konkrétny plán rozvoja Zväzového štátu. Avšak po vypuknutí vojny v Donbase (na východe Ukrajiny) v roku 2014 sú šance na vstup do Zväzového štátu viac ako mizivé.

V roku 1999 prezident Juhoslávie Slobodan Milošević oznámil, že si želá, aby sa jeho krajina do Zväzu pripojila ako pozorovateľ. V roku 2007 námestník predsedu Srbskej radikálnej strany Tomislav Nikolić sa vo svojej reči vyjadril, že chce aby Srbsko posilňovalo priateľské vzťahy so Zväzovým štátom, aby sa neskôr mohla stať jeho členom.

Možnosť rozšírenia Zväzového štátu Ruska a Bieloruska o Arménsko, Kirgizsko a po roku 2005 aj Moldavsko nepripadajú do úvahy. Naopak vstup Kazachstanu, Abcházska a Podnesterska do Zväzu je veľmi pravdepodobný.

• V budúcnosti by sa mala prijať ústava a mal by vzniknúť parlament, funkcia prezidenta, ministerstvá a iné organy ústrednej moci.
• Vznik štátnych symbolov - vlajka, štátny znak, hymna - spoločnej meny a armády.
• V budúcnosti sa počíta s tým, že prezident a parlament sa možno budú voliť v priamych voľbách všeľudovým hlasovaním.

1. Moskva a Minsk debatujú o troch plánoch zjednotenia. (po rusky)

• Spoločenstvo nezávislých štátov
• Euroázijský zväz