Zoznam predstaviteľov mesta Sečovce

Zoznam predstaviteľov mesta Sečovce obsahuje výpis najvyšších predstaviteľov mesta, t. j. v rámci jednotlivých historických období:

  • richtárov a starostov do roku 1919,
  • starostov (1919 – 1938),
  • vládnych komisárov (1938 – 1944),
  • predsedov Miestneho národného výboru (1944 – 1948, 1950 – 1962), vrátane predsedu Dočasnej miestnej správnej komisie (1948 – 1950),
  • predsedov Mestského národného výboru (1962 – 1991),
  • primátorov (od roku 1991).
Budova Mestského úradu v Sečovciach, súčasné sídlo primátora mesta.

Richtári a starostovia do roku 1919

Samosprávu mestečka v 14. až 16. storočí tvoril richtár, štvor- až šesťčlenná rada a volená obec, ktorá pozostávala z 10 až 20 mešťanov vyberaných richtárom a radou.[1] Richtár vykonával súdnu právomoc nad mešťanmi, zastupoval Sečovce pred šľachtou, kráľovskými a stoličnými orgánmi, dohliadal na riadne plnenie daňových povinností mestečka voči kráľovi a šľachticom a príp. slúžil ako garant pri kúpno-predajných zmluvách a rôznych dohodách mešťanov. Prvým menovite známym richtárom bol Gregor Horvát (lat. Gregorius Horwath), o ktorom sa zachovala zmienka z roku 1455 v úradnom liste, ktorý odoslal mestu Bardejov.[2]

V súvislosti s tým, že od polovice 16. storočia mestečko patrilo najmenej dvom zemepánom, a tým pádom každý zemepanský rod chcel mať vlastného richtára pre jemu patriacu časť mestečka, v Sečovciach od roku 1568 dokázateľne pôsobili dvaja richtári, resp. prvý richtár (lat. iudex primarius).[3] V 17. storočí tvorili samosprávny orgán mestečka, mestskú radu, hlavný (resp. prvý) richtár, dvaja podrichtári (lat. ceterique iudices – ostatní richtári, sg. subiudex) a deväť prísažných (lat. iurati).[4]

Vývoj obsadenia úradu v 19. storočí približujú kronikárske zápisy z Pamätnej knihy obce Sečovce, hoci tie boli vyhotovené až v rokoch 1947 – 1948.

11. júna 1891 bol za starostu (maď. bíró, z toho náreč. birou) zvolený Jozef Spillengerg a za členov obecného zastupiteľstva Ignác Weinberger, Ján Kertész, Jozef Tamássy, Štefan Horňák, Ján Benedek, Michal Bača, Juraj Buzinkai, Adolf Klein, Jozef Benko, Jozef Horňák, Ján Michalko, Lipot Kleinmann, Imrich Varga, Juraj Kolesár, František Horváth, Andrej Adam, Štefan Baza a Jozef Pubovič.[5] Hoci v zápisniciach zo zasadnutí obecného zastupiteľstva z roku 1898 nie je zmienka o zmene osoby starostu, od 13. septembra 1898 do augusta 1899 ich ako starosta podpisoval Štefan Esperjessy (Esperjessy István).[6] Ani o voľbe jeho nástupcu, Samuela Kováča (Kovács Samu) niet v zápisniciach bližších údajov. Funkcie sa ujal 4. augusta 1899.[7]

Rozhodnutím Ministerstva vnútra č. 32023/907-IV. z roku 1907 boli Sečovce zaradené medzi veľké obce, čím sa zvýšil počet potrebných členov obecného zastupiteľstva z dovtedajších 20 na 32 a preto boli 16. augusta 1907 uskutočnené voľby. Funkciu starostu v nich obhájil S. Kováč,[8] ktorý bol za starostu opätovne zvolený aj v roku 1910.[9]

ZmienkaObdobieMeno richtára
1455Gregor Horvát (Gregorius Horwath)[3]
1515Jakub Zlatník (Jacobus Aurifaber)[3]
1533Peter Krajčír (Petrus Sartor)[3]
1568Mikuláš Varga
1601Jakub Literát (Jacobus Literatus)
Michal Kellyen (Michael Kellyen)[3]
1633Juraj Hecus[4]
1705Ján Kiš
1725Ján Kolesár
1772Andrej Žobrák[10]
1778Štefan Szücs[10]
1794Ján Kotuľák[10]
1800Ján Bumbera
1810Vasiľ Olearčík[10]
1828Juraj Bumera[10]
október 1872 – november 1872Ján Šoltis
november 1872 – marec 1873Jozef Pékáry
september 1873 – február 1874Ján Rith
február 1874 – jún 1882Gustáv Fischer
jún 1882 – jún 1883Albert Horváth
jún 1883 – december 1886Jozef Policzer
jún 1887 – jún 1898Jozef Spillengerg
september 1898 – august 1899Štefan Esperjessy

Starostovia

Prvým starostom po vzniku Československej republiky bol Marton Thuróczy, ktorý viedol zasadnutia mestského zastupiteľstva viedol v maďarčine. Prvá slovensky písaná zápisnica zastupiteľstva pochádza z 25. augusta 1921, kedy bol starostom Martin Žuffa.[11]

Voľby do obecného zastupiteľstva 9. októbra 1923

Za starostu bol zvolený Michal Kandráč (SĽS) a za členov obecného zastupiteľstva Martin Žuffa, Jozef Erdődy, Ján Murín (SĽS), Jozef Neuman, Birnát Rosenberg (Židovská strana), Michal Péter (KKSS) a Ján Tirpák (RSZMĽ).[12]

Por.ObdobieMeno starostuPolitická strana
1.1919 – 1921Marton Thuróczy[13]
2.1921 – 1923Martin Žuffa[13]
3.9. 10. 1923 – 1928Michal KandráčSlovenská ľudová strana[14]
4.1928 – 1938J. VargaSlovenská ľudová strana[15]

Vládni komisári

2. novembra 1938 bol na základe výnosu Krajinského úradu v Bratislave č. 341.103/1938 obecný úrad odovzdaný delegovanému vládnemu komisárovi Andrejovi Kabinovi.

Por.ObdobieMeno komisára
1.1938 – 1941Andrej Kabina[16]
2.1941 – 1944J. Murín[17]

Predsedovia MNV a DMSK

Po obsadení Sečoviec Červenou armádou 2. decembra 1944 sa zároveň začali obnovovať samosprávne orgány. Prvým predsedom Miestneho národného výboru (MNV) v Sečovciach bol Michal Mati a od 29. októbra 1945 túto funkciu prechodne vykonával J. Žipaj. Okrem predsedu vedenie MNV tvorili dvaja podpredsedovia a tajomník. V obnovenom MNV mala prevahu Demokratická strana, ktorej členom bol taktiež Michal Korytko.[18]

Po februárovom prevrate (1948) bol Korytko odvolaný z funkcie predsedu a MNV bol rozpustený. Následne Miestny akčný výbor Národného frontu vytvoril sedemčlennú Dočasnú miestnu správnu komisiu (DMSK), v ktorej získala dominanciu Komunistická strana.[19] DMSK bola zrušená v marci 1950, pričom 21. decembra 1949 sa uskutočnila reorganizácia MNV, ktorý tvorilo 36 členov.[20] V tom čase mala komunistická strana monopolné mocenské postavenie.

Por.ObdobieMeno predsedu
1.1944 – 1945Michal Mati[18]
2.29. 10. 1945 – 16. 1. 1946J. Žipaj[18]
3.1946 – 1947Vojtech Horský[18]
4.začiatok 1948Michal Korytko[21]
5.1948 – 1949
ako predseda DMSK		A. Miľovčík ml.[19]
6.1950 – 1952J. Rončinský[22]
7.1952 – 1955J. Kužnár[22]
8.1955 – 1956Július Muľarský[22]
9.1956 – 1957Ján Škvarkovský[22]
10.1957 – 1962
od 1962 ako predseda MsNV		M. Lukáč[22]

Predsedovia MsNV

V roku 1962 Rada Východoslovenského krajského národného výboru priznala Sečovciam štatút mesta, čím sa MNV reorganizoval do Mestského národného výboru (MsNV), ktorého prvým predsedom bol M. Lukáč.[23]

Por.ObdobieMeno predsedu
1.1962 – 1963
do 1962 ako predseda MNV		M. Lukáč[22]
2.1963 – 1971Ján Škvarkovský[24]
3.1971 – 1987Juraj Olenočin[24]
4.1987 – 1990Agnesa Čatyová[22]

Primátori
Súčasný primátor Jozef Gamrát

V súlade so zákonom SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je od roku 1991 najvyšším predstaviteľom, výkonným a štatutárnym orgánom mesta primátor. Je volený priamou voľbou občanov mesta na štvorročné obdobie, pričom jeho funkčné obdobie sa skončí zložením sľubu novozvoleného primátora.[25]

Por.ObdobieMeno primátoraPolitická stranaDátum volieb
1.1991 – 1994Vlastimil OndrejkaVPN23. a 24. november 1990
1.1995 – 1998Vlastimil OndrejkaNEKA18. a 19. november 1994
1.1999 – 2002Vlastimil OndrejkaNEKA18. a 19. november 1998
2.2003 – 2006Monika BérešováANO6. a 7. december 2002
2.2007 – 2010Monika BérešováNEKA2. december 2006
3.2010 – 2014Jozef GamrátNEKA27. november 2010
3.2014 – 2018Jozef GamrátNEKA15. november 2014

Poznámka: NEKA znamená nezávislý kandidát.

Poznámky

    Referencie
    1. Uličný 2009, s. 52. Volená obec volila radu a richtára.
    2. Uličný 2009, s. 51 – 52
    3. Uličný 2009, s. 52
    4. Bodnárová 2009, s. 66
    5. Pamätná kniha obce Sečovce, I. zv., 1947-1948, s. 104-105.
    6. Pamätná kniha obce Sečovce, I. zv., 1947-1948, s. 211.
    7. Pamätná kniha obce Sečovce, I. zv., 1947-1948, s. 214.
    8. [Pamätná kniha obce] Sečovce, II. zv., 1948-, s. 22-23. Rok 1907.
    9. [Pamätná kniha obce] Sečovce, II. zv., 1948-, s. 36. Rok 1910.
    10. Kónya 2009, s. 89
    11. Žadanský 2009, s. 107
    12. [Pamätná kniha obce] Sečovce, II. zv., 1948-, s. 73. Rok 1923.
    13. Žadanský 2009a, s. 107
    14. Žadanský 2009a, s. 108
    15. Žadanský 2009a, s. 111
    16. Žadanský 2009b, s. 122
    17. Žadanský 2009b, s. 125
    18. Žadanský 2009c, s. 131
    19. Žadanský 2009d, s. 134
    20. Žadanský 2009d, s. 136
    21. Žadanský 2009c, s. 133
    22. Žadanský 2009e, s. 141
    23. Žadanský 2009e, s. 139
    24. Žadanský 2009e, s. 140
    25. Pozri ods. 1, § 13 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

    Pozri aj

    Literatúra

    Príspevky v monografiách

    • Bodnárová, Miloslava (2009), „Dejiny Sečoviec v 17. a 18. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 60 – 81, ISBN 8096804383
    • Kónya, Peter (2009), „Mestečko Sečovce v 14. – 16. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 82 – 104, ISBN 8096804383
    • Uličný, Ferdinand (2009), „Mestečko Sečovce v 14. – 16. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 42 – 59, ISBN 8096804383
    • Žadanský, Juraj (2009a), „Sečovce v medzivojnovom období“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 105 – 121, ISBN 8096804383
    • Žadanský, Juraj (2009b), „Vývoj mestečka v rokoch Slovenského štátu (1939 – 1945)“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 122 – 130, ISBN 8096804383
    • Žadanský, Juraj (2009c), „V prvých povojnových rokoch (1945 – 1948)“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 131 – 133, ISBN 8096804383
    • Žadanský, Juraj (2009d), „Vývoj mestečka v rokoch 1948 – 1960“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 134 – 137, ISBN 8096804383
    • Žadanský, Juraj (2009e), „Hospodársky a spoločenský vývoj v rokoch 1960 – 1989“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 138 – 142, ISBN 8096804383

    Články v periodikách

    • „Z minulosti samosprávy mesta“, Sečovský obzor: 3

    Internetové zdroje

    Zákony

    • Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (Dostupné v PDF)
    • Zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí (Dostupné v RTF)
    • Zákon Národnej rady SR č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (Dostupné v PDF)
    This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.