Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu

Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (česky Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu, skr. RSZMĽ, známa aj ako Agrárna strana) bola založená v roku 1922 spojením Republikánskej strany českého venkova (tá sa vyvíjala od roku 1899), Slovenskej národnej a roľníckej strany (Vavro Šrobár, čestný predseda Matúš Dula) a Slovenskej domoviny (Milan Hodža).

Znak agrárnej strany

Predsedom bol Antonín Švehla a hlavnými voličmi boli malí a strední roľníci, hlavnými predstaviteľmi boli väčšinou statkári. Strana kombinovala sociálne a demokratické myšlienky a bola vnímaná ako stredo - pravá. Bola jadrom vládnych koalícií v rokoch 1922 až 1938 v období existencie Prvej česko-slovenskej republiky. Strana zvíťazila vo voľbách v rokoch 1925 a 1929. Vo voľbách v roku 1935 ju predstihla Sudetonemecká strana. Švehla bol predsedom vlád v období: 7. október 1922 –  18. marec 1926) a 12. október 1926 – 1. február 1929 a Hodža v období 5. november 1935 –  22. september 1938.

Po mníchovskej dohode (30. september 1938) v období Druhej republiky boli agrárnici hlavnou zložkou Strany národnej jednoty (národní jednoty), ktorej predseda Rudolf Beran zastával až do apríla 1939 funkciu premiéra. 

V období existencie Slovenského štátu (1939 – 1945) bolo oficiálne prezentované zomknutie väčšiny strán s vládnúcou HSĽS (agrárnej a aj Slovenskej národnej strany) a aj preto bola po vojne agrárna strana vyslovene zakázaná v hlave IX. Košického vládneho programu. Jej členovia na Slovensku prešli do Demokratickej strany, v Česku k národným socialistom a ľudovcom.

Ustanovujúca schôdza exilovej organizácie strany sa konala v Paríži 27. - 28. septembra 1948, a ťažisko jej činnosti bolo v USA. Po 1989 viacero novovzniknutých politických strán v Česku aj na Slovensku sa hlásilo k odkazu pôvodnej Agrárnej strany (v Česku napr. aj Miroslav Sládek).

Predsedovia strany

Ďalší významní členovia

Zvolení poslanci a senátori na Slovensku v parlamentných voľbách v roku 1920[1]

Poslanci 12 (z 57): Pavol Blaho, Ján Botto, Jozef Branecký, Ivan Hálek, Milan Hodža, Ján Janček, Bohuslav Klimo, Ľudovít Medvecký, Juraj Sopko, Kornel Stodola, Vavro Šrobár, Ján Vanovič Senátori 6 (z 29): Ján Duchaj, Matúš Dula, Milutin Križko, Šimon Roháček, Ján Ružiak, Jaroslav Vlček

Zvolení poslanci a senátori na Slovensku v v parlamentných voľbách v roku 1925[2]

Poslanci 12 (z 57): Pavol Blaho, Ján Botto, Jozef Branecký, Ján Halla, Milan Hodža, Pavol Macek, Ján Petrovič, Juraj Slávik, Andrej Šoltys, Anton Štefánek, Samuel Zoch, Jozef Žalobin Senátori 5 (z 28): Ľudovít Okánik, Cyril Pivko, Šimon Roháček, Kornel Stodola, Vavro Šrobár

Zvolení poslanci a senátori na Slovensku v parlamentných voľbách v roku 1929[3]

Poslanci 12 (z 54): Štefan Blažek, Michal Dorič, Milan Hodža, Ján Janček, Juraj Kaliňák, Ján Petrovič, Juraj Slávik, Štefan Stunda, Anton Štefánek, Pavol Teplanský, Ján S. Vančo, Ján Zeman Senátori 6 (z 31): Ján Botto, Ján Danko, Cyril Pivko, Kornel Stodola, Adolf Šelmec, Vavro Šrobár

Zvolení poslanci a senátori na Slovensku v parlamentných voľbách v roku 1935[4]

Poslanci 12 (z 59): Štefan Csomor, Ondrej Devečka, Milan Hodža, Ján Lichner, Karol Rybárik, Juraj Slávik, Štefan Stunda, Pavol Teplanský, Jozef Topoli, Ján Ursíny, Ján S. Vančo, Peter Židovský

Senátori 5 (z 30): Ján Botto, Kornel Stodola, Adolf Šelmec, Anton Štefánek, Ján Zeman

Volebné výsledky strany na Slovensku v rokoch 1920 - 1938
Rok Druh volieb Získané hlasy Podiel v % Získané mandáty Umiestnenie Vysvetlivky
1920 Poslanecká snemovňa 242 045 18,05 12/56 2. Pôvodne samostatná Slovenská národná a roľnícka strana, ktorá sa až v roku 1922 zlúčila s republikánskou stranou
1920 Senát 181 289 ? 6/28 2. Pôvodne samostatná Slovenská národná a roľnícka strana, ktorá sa až v roku 1922 zlúčila s republikánskou stranou
1923 župné voľby 286,6 tisíc 21% 49/197 2. Voľby sa konali len na území Slovenska, teda v šiestich župách. Republikánska strana sa v nich vyhrala v Košickej župe (31,6 %, pred SĽS) a druhá (po SĽS) skončila v Nitrianskej, Martinskej, Zvolenskej a Liptovskomikulášskej župe. V Bratislavskej župe skončila tretia (po SĽS a Krajinskej kresťansko-socialistickej strane). [5]
1925 Poslanecká snemovňa 248 034 17,40 12/57 2.
1925 Senát 214 384 17,61 5/28 2.
1928 Krajinské zastupiteľstvo 271 295 20,67 8/36 2. zisk 8 z 36 volených poslancov krajinského zastupiteľstva + 6 poslancov (nominantov strany) menovaných ústrednou vládou na návrh krajinského prezidenta[6]
1929 Poslanecká snemovňa 278 979 19,54 12/54 2.
1929 Senát 250 091 19,86 6/31 2.
1935 Poslanecká snemovňa 286 739 17,64 12/58 2. V závere roku 1938 8 poslancov vstúpilo do poslaneckého klubu HSĽS-SSNJ[7], 1 poslanec stratil mandát v súvislosti s pričlenením južného Slovenska Maďarsku po Viedenskej arbitráži.[8]
1935 Senát 255 643 17,80 5/31 2. V závere roku 1938 všetkých 5 senátorov vstúpilo do senátorského klubu HSĽS-SSNJ.
1935 Krajinské zastupiteľstvo 285 672 18,89[9] 8/36 2.
1938 obecné voľby ? ? ? ? voľby sa konali len v približne 41 % obciach na území Slovenska a celkové výsledky neboli nikdy publikované, a ani sa nezachovali. Strana bola súčasťou koalície "Slovenská jednota za československú demokraciu a republiku" (spolu so sociálnymi demokratmi, národnými socialistami, živnostníkmi, českými "lidovcami", stranou Národné zjednotenie a prekvapivo aj SNS). Podľa zápisov I. Dérera strany združené v Slovenskej jednote po sčítaní hlasov predbehli HSĽS a obdržali spolu 43,9 % hlasov. Koľko hlasov z toho obdržala republikánska strana nevedno.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu na českej Wikipédii.

  1. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1920 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  2. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1925 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  3. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1929 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  4. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1935 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  5. KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN ISBN 80-88980-08-9. Chybné ISBN. S. 135.
  6. KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s. r. o, 1999. ISBN ISBN 80-88980-08-9 Chybné ISBN. S. 164.
  7. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
  8. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
  9. KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN ISBN 80-88980-08-9 Chybné ISBN. S. 209.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.