Wojciech Roj

Wojciech Roj, vlastným menom Wojciech Raj-Gąsienica (* 3. január 1839, Zakopané, Poľsko, † 21. január 1924, Zakopané) – poľský gazda, kováč, tesár a horský vodca.

Poľskí horskí vodcovia okolo roku 1877. Zľava Wojciech Roj, Jędrzej Wala ml., Jędrzej Wala st., Szymon Tatar st. a Maciej Sieczka

Wojciech Roj
poľský horský vodca Wojciech Roj (autor obrazu Stanisław Witkiewicz, 1900)
Rod. meno	Wojciech Raj-Gąsienica
Narodenie	3. január 1839 Zakopané, Poľsko
Úmrtie	21. január 1924 (85 rokov) Zakopané, Poľsko
Národnosť	poľská
Profesia	horský vodca
Biografický portál

Bol najstarším dieťaťom gorala Andrzeja Gąsienicu a Katarzyny Budzovej. Roľu Gąsienicových prezývali „Rajom”, z toho pomenovania pochádza tradícia prídomku Roj. Časom ho začal používať ako priezvisko. Venoval sa rôznym remeslám. Od malička pomáhal doma na gazdovstve, učil sa remeslu kováča a tesára, príležitostne pracoval v uhoľných baniach v Maďarsku. V Zakopanom mal kováčsku dielňu.

Od roku 1873 sa zúčastňoval (najprv ako nosič) na tatranských túrach s Józefom Stolarczykom a Tytusom Chałubińským. Často to boli pionierske výpravy, na ktorých sa zúčastňovali aj iní horskí vodcovia Jan Krzeptowski–Sabała a Bartłomej Obrochta. Po niekoľkých rokoch jeho úloha na Chałubińského vychádzkach do hôr významne vzrástla. Stal sa hlavným sprievodcom a organizátorom výprav. Bol talentovaný, vedel dobre variť, bol dobrý spoločník.

Pri kolíske Rojovho horského vodcovstva stáli Macieja Sieczkę a Szymon Tatar. Jeho vodcovské schopnosti sa rozvíjali počas výprav s Tytusom Chałubińským. V roku 1874 spolu s Tatarom vystúpil novou cestou na Gerlachovský štít, keď sprevádzal Stolarczyka. O tri roky neskôr (28. júna 1877) spolu so Sieczkom a Chałubińským prví vystúpili na Veľký Mengusovský štít. Bol to jeden z najväčších horolezeckých počinov vo Vysokých Tatrách v druhej polovici 19. storočia. V tom čase Roj a Obrochtą sa pokúšali o prvovýstup na Ganek, pokus nevyšiel. Zastavili sa v Galérii Ganku. V roku 1884 boli druhí na vrchole W roku 1884 Baraních rohoch spoločne s Karolom Potkańskym a Ludwikiom Chałubińskym, synom Tytusa Chałubińského.

Na pozvanie Chałubińského niekoľko razy navštívil Varšavu, kde sa vzdelával v zámočníctve. Pod jeho vedením ako prvý začal pestovať krmoviny. V rokoch 1881 – 1882 postavil Chałubińskému v Zakopanom dom. Chałubińský ho, okrem iných, spomenul v testamente.

Bol hlavným dodávateľom výstavby domov zakopanského architektonického štýlu. Postavil domy mnohým známym poľským osobnostiam. Mnohé osobnosti medzi inými aj Henryka Sienkiewicza sprevádzal na horských túrach. Rojove spomienky o Chałubińskom zaznamenal Adam Wrzosek, zachovala sa tiež korešpondencia Roja z Chałubińským z rokov 1879 – 1884. Bol členom goralských záujmových organizácií v Zakopanom.

Ženatý bol s Katarzynou Ustupskou (* 1843, † 1919), s ktorou mal syna Józefa (* 1863, † 1892), ktorý Chałubińskému pomáhal pri vedeckých výskumoch minerálov a machov v Tatrách.

Po smrti Tytusa Chałubińského bol často chorý a zanechal horské vodcovstvo. Rodinné problémy – synova smrť, skon dcéry i zaťa a zakrátko i jeho manželky zhoršili jeho zdravie a posilnili vieru. Zomrel vo veku 85 rokov. Pochovali ho na Nowom Cmentarzi (Novom cintoríne) v Zakopanom.