Jędrzej Wala (1820)

Jędrzej Wala starší, (* 15. júl 1820, Zakopané, Poľsko – † 29. január 1896, Zakopané) bol horský vodca, otec Jędrzeja Walu ml.

Jędrzej Wala st.
poľský horský vodca
Narodenie	15. júl 1820 Zakopané, Poľsko
Úmrtie	29. január 1896 (75 rokov) Zakopané, Poľsko
Národnosť	poľská
Biografický portál

Bol pytliakom, preto veľmi dobre poznal Tatry. Poľoval na kamzíkov a svište. Na vodcovskú dráhu sa dal po roku 1850 a veľmi rýchlo po boku Macieja Sieczku sa stal jedným z naviac vyhľadávaných vodcov. Rovnako ako jeho priateľ Sieczka na radu Maksymiliana Nowického a Eugeniusza Janotu zanechal pytliačenie a stal sa jedným z najhorlivejších ochrancov prírody. Pomáhal zoológovi profesorovi Nowickému počas jeho vedeckých výskumov kamzíkov a svišťov.

Vo Vysokých Tatrách sprevádzal mnohých umelcov a vedcov, okrem iných Józefa Stolarczyka, Leopolda Świerza i jednu z prvých tatranských turistiek učiteľku Mariu Steczkowsku, ktorá ho považovala za „dokonalého horského vodcu, poctivého človeka, na ktorého je možné spoľahnúť sa“. Jeho služby si cenili pre výbornú znalosť vysokohorského terénu Vysokých Tatier. Aj napriek tomu, že bol negramotný mal veľa informácii aj o iných pohoriach a o ich prírode.

Jędrzej Wala urobil veľa prvovýstupov na tatranské štíty. Okrem iných v roku 1867 sprevádzal Józefa Stolarczyka na Baranie rohy a v roku 1861 spoločne s priateľmi urobil prvý známy výstup do Vyšného Kôprovského sedla. Do neskorého veku si zachoval fyzickú silu. Ešte v roku 1895 sprevádzal turistov na Krížnu. Pochovaný je na Cmentarzi Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku.

Jeho menom boli nazvané Valove veže Zadná Valova veža, Prostredná Valova veža, Predná Valova veža, Predná Valova lávka, Zadná Valova lávka a Prostredná Valova lávka na Hrubom hrebeni a Valova lúka. Wala patril k najlepším znalcom Hrubého. Keďže slovenčina nepozná písmeno W, ale meno Wala je na Slovensku známe, používa sa v jeho slovenskej transkripcii takáto podoba.[1]