Willard Gibbs
Josiah Willard Gibbs (* 11. február 1839, New Haven, Connecticut, USA – † 28. apríl 1903, New Haven, Connecticut, USA) bol americký matematik, fyzik, chemik a vedecký publicista. Je zakladateľom fyzikálnej chémie a vektorovej analýzy.
Willard Gibbs | |||
americký fyzik, matematik a chemik | |||
| |||
Narodenie | 11. február 1839 New Haven, Connecticut, USA | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 28. apríl 1903 (64 rokov) New Haven, Connecticut, USA | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Commons | |||
Život
Willardov otec bol známy profesor náboženskej literatúry na Yalovej univerzite. Aj samotný Gibbs absolvoval túto univerzitu a získal tu viaceré ocenenia za matematiku a latinčinu.
Gibbsovu vedeckú činnosť môžeme rozdeliť do štyroch období:
- pred rokom 1879 – termodynamika
- 1880 – 1884 – vektorová analýza
- 1882 – 1889 – optika a teória elektromagnetického žiarenia
- po roku 1889 – štatistická mechanika, matematické základy pre kvantovú teóriu
V roku 1863 získal titul PhD. a niekoľko rokov učil na Yalovej univerzite. V roku 1866 vycestoval do Európy, strávil po jednom roku v Paríži, Berlíne a Heidelbergu, kde bol ovplyvnený fyzikmi Kirchhoffom a Helmholzom. V tej dobe bolo Nemecko vedúcou krajinou v oblasti prírodných vied. Až na tieto tri roky štúdia v Európe strávil Gibbs celý život vo svojom rodisku v New Haven.
V roku 1869 sa vrátil na Yalovu univerzitu, kde bol o dva roky menovaný profesorom matematickej fyziky a na tejto pozícii zotrval. V období medzi rokmi 1876 a 1878 napísal súbor prác o rovnováhe heterogénnych sústav, ktorá je doteraz považovaná za jeden z najdôležitejších vedeckých počinov 19. storočia a je to vôbec prvá práca z oblasti fyzikálnej chémie. V nej ako prvý využil termodynamiku na interpretáciu fyzikálno-chemických javov.
V rokoch 1880 až 1884 spojil predstavy dvoch významných matematikov, Williama Rowana Hamiltona a Hermanna Grassmana, a vytvoril novú matematickú metódu – vektorovú analýzu, ktorú využil na rozvinutie matematickej fyziky.
Ocenenia
Willard Gibbs zomrel v roku 1903 – dva roky po tom, ako sa začala udeľovať Nobelovej ceny a pravdepodobne len preto ju nezískal. V roku 1901 sa však stal laureátom Copleyovej medaily, v tej dobe jedného z najprestížnejších ocenení vo vede.
Diela
Pozri aj
- Gibbsov fázový zákon
Zdroje
- Kuznecov, G. B.: Od Galileiho po Einsteina. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1975.