Wan Li

Wan Li pochádzal z chudobnej rodiny z provincie Šan-tung. Počas vysokoškolského štúdia v meste Čchü-fu založil knižný klub zameraný na štúdium marxisticko-leninských diel. Po vypuknutí masového študentmi organizovaného protestu 9. decembra 1935 (čínsky: 一二九运动) sa vrátil do svojho rodiska, kde čiastočne pracoval ako učiteľ, pričom väčšinu času venoval revolúcií, hlásajúc odpor proti japonskej agresii.[1]

Do Komunistickej strany Číny vstúpil v roku 1936. Následne pôsobil na rôznych správnych pozíciách strany. Mnoho z nich zastával práve v provincii Šan-tung.

Od založenia Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 Wan Li postupne stúpal v straníckej hierarchii. V roku 1952 bol prevelený do Pekingu, kde o sedem rokov neskôr prevzal vedúcu úlohu pri riadení výstavby Veľkej siene ľudu (čínsky: 人民大会堂) pri príležitosti osláv 10. výročia vzniku ČĽR.

Počas Kultúrnej revolúcie podobne ako jeho súčasníci podstúpil „preškolenie“ prácou. V roku 1973 bol rehabilitovaný a po dobu necelého roka pôsobil ako minister železníc. Časom nadobudol povesť úspešného provinčného tajomníka, keď sa zaslúžil o výrazné zvýšenie poľnohospodárskej výroby v provincii An-chuej.[2] Stál za zavedením systému zodpovednosti za domácnosť, v ktorom bola komunálna pôda rozdelená medzi jednotlivých farmárov. Pre poľnohospodárov to znamenalo možnosť nezávisle predávať nadbytočnú produkciu, čo napomohlo celkovému rapídnemu zvýšeniu ich príjmov. Odtiaľ pochádza aj známe heslo „ak chcete jesť ryžu, hlaďajte Wan Liho“ (čínsky: 要吃米找万里, pinyin: yào chī mǐ zhǎo wànlǐ).[3] Napriek počiatočnej kritike zo strany pekinských konzervatívcov boli tieto reformy ústrednou vládou uznané ako vynikajúce inovácie.[1]

Počas kádrových zmien stál na strane priaznivcov Teng Siao-pchinga. Preto po nástupe Čao C'-janga na post premiéra bol Wan Li o tri roky neskôr, v roku 1983, vymenovaný za vicepremiéra. Od oboch sa očakávalo, že svoje reformné skúsenosti rozšíria na celú Čínu.[2]

13. apríla 1988 sa Wan Li stal tretím najvyšším predstaviteľom štátu ako predseda Stáleho výboru Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. V čase vrcholenia protestov na námestí Tchien-an-men, musel skrátiť svoju štátnu návštevu Kanady a Spojených štátov. Po prílete do Šanghaja 25. mája bol jeho opätovný návrat do úradu oficiálne zastavený, a to údajne z dôvodu zdravotných problémov. O dva dni neskôr národná televízia oznámila, že Wan Li podporil vyhlásenie stanného práva. Jeho skutočný postoj k demonštráciám nebol nikdy objasnený, oficiálne však nikdy nevyjadril nesúhlas s ich násilným potlačením.[3]

Wan Li sa funkcie predsedu vzdal v roku 1993. Bol tak jedným z prvých politických lídrov, ktorí odstúpili zo svojich pozícií v strane, čo pomohlo ukončiť prax doživotných funkcií čínskych politikov.[1] Zomrel v Pekingu dňa 15. júla 2015. Niektorí historici ho tak zaraďujú medzi tzv. osem nesmrteľných Komunistickej strany Číny.