Osem nesmrteľných Komunistickej strany Číny
Osem nesmrteľných Komunistickej strany Číny (čín. 八大元老, pchin-jin: Bā dà yuánlǎo - Pa ta jüan-lao) bola skupina predstaviteľov Komunistickej strany Číny, ktorí stáli pri založení Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 a po smrti Mao Ce-tunga roku 1976 podporovali ekonomické reformy Teng Siao-pchinga. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia disponovali obrovskou mocou a určovali politiku v Čínskej ľudovej republike. Ani jeden zo skupiny už dnes nie je na žive, posledný žijúci člen, Po I-po, zomrel roku 2007.[1]
Názov Osem nesmrteľných je alúziou na taoistické božstvo. Doslovný preklad čínskeho výrazu je osem starcov.
Zoznam
Medzi Osem nesmrteľných patria:
- Teng Siao-pching (1904–1997) - najvyšší vodca, iniciátor ekonomických reforiem
- Čchen Jün (1905–1995) - člen politbyra v 80. rokoch
- Li Sien-nien (1909–1992) - bývalý prezident ČĽR
- Pcheng Čen (1902–1997) - predseda Národného ľudového kongresu v rokoch 1983 - 1988
- Jang Šang-kchun (1907–1998) - bývalý prezident ČĽR
- Po I-po (1908–2007) - podpredseda Ústredného poradného výboru
- Wang Žen (1908–1993) - predseda Ústredného poradného výboru
- Sung Žen-čchiung (1909–2005) - podpredseda Ústredného poradného výboru
Niekedy sa medzi Osem nesmrteľných radia aj:
- Teng Jing-čchao (1904 - 1992) - manželka prvého premiéra ČĽR Čou En-laja
- Wan Li (1916 - 2015) - bývalý vicepremiér
- Si Čung-sun (1913 - 2002) - otec súčasného prezidenta Si Ťin-pchinga
Potomkovia ôsmych nesmrteľných nazhromaždili prostredníctvom nepotizmu a klientelizmu obrovské bohatstvo a moc.[2] Často sa im preto hovorí aj "princovia" alebo "strana korunných princov".[3]