Vrabec poľný

Vrabec poľný má dĺžku približne 14 cm.[6][7][8] Od ostatných vtákov čeľade vrabcovité, napr. od vrabca domového ho možno spoľahlivo rozoznať podľa temena a záhlavia orechovohnedej farby a čiernej škvrny na bielych lícach. Má malý podbradník čiernej farby, na bokoch krku biely golier. Vrchná strana tela je hnedej farby s čiernymi škvrnami, trtáč žltkastohnedý, chvost i krídla hnedé (krídla s dvomi tenkými bielymi pásikmi). Spodná strana tela je belavá, chvosta okrová.[9] Obe pohlavia vrabca poľného sa podobajú; samica zvykne byť trochu svetlejšia.[8] Na jeseň vytvárajú vrabce početné kŕdle,[7] v ktorých prezimujú spolu s vrabcami domovými, pinkami, príp. inými druhmi.

Vrabec poľný sa ozýva vysokým volaním „čip-čip“, za letu „tek-tek“, spieva rýchlym čvirikaním.[6]

Vrabec poľný prirodzene obýva väčšinu Európy a Ázie, okrem ich najsevernejších častí. Človekom však bol dovezený aj do Severnej Ameriky a Austrálie.[5]

V rámci oblasti vrabce poľné obývajú najmä mierne zalesnené a poľnohospodárske plochy – porasty medzi poľami, kroviny a lesíky alebo záhrady na okrajoch dedín.[7] Vrabce poľné sú prevažne stále vtáky, ale niektoré severské populácie zimujú na juhu.[6]

Je to stály druh, mimo hniezdnej doby sa vo väčších kŕdľoch potuluje v širšom okolí hniezdiska. V zime sa takisto vyskytuje skoro na celom území Slovenska, len z najvyšších polôh sa stiahne dole.[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 300 000 – 600 000, zimujúcich jedincov 800 000 – 1 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[10] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5]

Vrabec poľný žije v kultúrnej krajine, na okrajoch lesov a parkov, pozdĺž ciest, vo vetrolamoch a sadoch, v mestách obýva cintoríny.[5]

Vrabce poľné hniezdia jednotlivo alebo v kolóniách, pričom hniezda (voľná hŕba stebiel s bočným vchodom, vystlané perím) si stavajú hlavne v dutinách a vtáčích búdkach. Vrabce hniezdia dvakrát ročne od apríla do júla. Samica znáša zväčša 5 – 6 vajec, z ktorých sa za 12 – 14 dní vyliahnu mláďatá. Jeden samec môže hniezdiť aj s viacerými samicami naraz a teda zháňať potravu pre viacero mláďat súčasne. Pár používa zvyčajne rovnakú dutinu, pričom v hniezde prespáva aj mimo obdobia hniezdenia.[7][13]

Živí sa hmyzom, ktorým kŕmi najmä mláďatá, semenami tráv, bylín, vyhľadávajú obilniny, konope, slnečnicu, konzumujú aj ovocie a prehľadávajú odpadky.[13]

Vrabce poľné zastupujú významné miesto v ekosystéme krajiny. Sú likvidátormi nežiaduceho hmyzu, čím pomáhajú pestovateľom v ovocných sadoch a záhradách. Navyše sa vrabce poľné neživia ovocím, takže nehrozí poškodenie úrody. Na Slovensku sú už chránené, a taktiež v niektorých krajinách pripravujú opatrenia na ich zachovanie, pretože sa stav vrabčej populácie znížil po hromadnom používaní pesticídov v poľnohospodárskej výrobe.

• Passer montanus montanus
• P. m. transcaucasicus
• P. m. dilutus
• P. m. tibetanus
• P. m. saturatus
• P. m. malaccensis
• P. m. hepaticus
• P. m. dybowskii
• P. m. kansuensis/
• P. m. obscuratus

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 50 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[14]

• 
  Vajce
• 
  Hniezdo
• 
  Vrabec poľný hniezdiaci v štrbine muriva
• 
  S obľubou obsadzuje aj búdky
• 
  Hniezdo v búdke, tesne po dostavaní, ešte pred znáškou
• 
  Kolónia vrabcov poľných pri kŕmidle
• 
  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

• Gosler, Andrew, ed. (1994), „Passer montanus – vrabec poľný“, Atlas vtákov sveta, Bratislava: Príroda, str. 182, ISBN 8007006680
• Linnaeus, Carolus (1758), Systema Naturae per regna tria naturæ, secundum classes, ordines, genera, species, cum characteribus, differentiis, synonymis, locis, Tomus I. (2. vyd.), Holmiae: Impensis Direct. Laurentii Salvii, str. 183, doi:10.5962/bhl.title.542, http://biodiversitylibrary.org/page/727090
• Macgillivray, William (1837), A History of British Birds, Indigenous and Migratory, Vol. I., London: Scott, Webster, and Geary, str. 351 – 352, OCLC 727204920, http://books.google.sk/books?id=ZkUDAAAAQAAJ&pg=PA351
• Sauer, Frieder (2003), Vtáky lesov, lúk a polí (2. vyd.), Bratislava: Ikar, str. 258, ISBN 8055105081

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vrabec poľný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vrabec poľný

• Hlas vrabca poľného na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Passer montanus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Passer montanus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Feldsperling na nemeckej Wikipédii.