Riboflavín

Riboflavín (iné názvy: vitamín B2, vitamín G, ovoflavín, laktoflavín) je žlté až oranžovo-žlté prírodné flavínové farbivo slabo rozpustné vo vode.

Riboflavín
CAS83-88-5
Sumárny vzorecC17H20N4O6
Chemický názov6,7-dimetyl-9-(1-D-ribityl) izoaloxazín,
7,8-dimetyl-10
(D-rybo-2,3,4,5-tetrahydroxypentyl) izoaloaxazín
Triviálne menoVitamín B2
Iné menálaktoflavín, vitamín G, ovoflavín, laktoflavin, hepatoflavín, verdoflavín a uroflavín
EmulgátorE 101
Esenciálnyáno
Farbažltá, oranžovo-žltá
Denná dávka1,5 – 1,7 mg
Hypervitaminózanepozorovaná
Rozpustnosťvo vode 0,065 g/l (20 °C)
Mólová hmotnosť376,37 g/mol
Teplota topenia~280 °C
Teplota varu278 – 282 °C
SkupenstvoPevné

V potravinárstve sa značí ako E 101.

Charakteristika

Riboflavín nie je citlivý na teplo, kyseliny ani oxidácie, ale neznesie svetlo, hlavne ultrafialové. Jeho spotreba stúpa v stresových situáciach. V spolupráci s enzýmami sa podieľa na metabolickej premene živín a získavaní energie pre bunku. Spolu s ďalšími vitamínmi (kyselina listová, pyridoxín, niacín) sa zúčastňuje produkcie hormónov v kôre nadobličiek. Vstrebáva sa veľmi dobre, viaže sa na proteíny plazmy. Malá časť sa ukladá v pečeni a v pľúcach.

Riboflavín sa považuje za úplne netoxický, nie je mutagénny, teratogénny ani karcinogénny ani pri veľkých dávkach.

Riboflavín sa z tela vylučuje prevažne močom (spôsobuje jeho žlté intenzívne zafarbenie), ale môže sa vylučovať aj potom.

Výskyt

Vo voľnej forme a vo forme nukleotidov sa riboflavín vyskytuje vo všetkých rastlinných a živočíšnych organizmoch. Väčšina rastlín a plodov obsahuje riboflavín vo veľmi malom množstve. Podstatne bohatším zdrojom sú kvasnice, mlieko, mäso, ryby. Zistilo sa, že pasterizáciou mlieka sa stráca 20% riboflavínu a čím je mlieko trvanlivejšie, tým menej riboflavínu obsahuje.

riboflavín obsahuje aj:

Vplyv na zdravie

Riboflavín je dôležitý pre dobrý stav kože, očí, funkciu srdca a ďalších orgánov. Má výrazný vplyv na metabolizmus sacharidov, lipidov a aminokyselín, ovplyvňuje celkovú energetickú premenu v organizme. Ako súčasť enzýmov v dýchacom reťazci je nevyhnutný pre základný bunkový metabolizmus. Je dôležitý pre červené krvinky, reguláciu rastu človeka a reprodukciu.

Denná spotreba riboflavínu je 1 – 1,2 mg. Vyššia je v období rastu, pri infekciách, po operáciach a úrazoch, v tehotenstve a v období kojenia, tiež pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy a pri potrave s vyšším podielom tukov. Deficit riboflavínu sa môže prejaviť aj pri chorobe žlčníka, chronickom zápale tenkého čreva, pri cukrovke, pri používaní perorálnej antikoncepcie a pri terapii antidepresívami s tricyklickou štruktúrou. Vyššiu spotrebu majú fajčiari a ľudia konzumujúci alkohol. Riboflavín sa odporúča aj osobám trpiacim zvýšenou hladinou homocyesteínu.

Prejavy nedostatku riboflavínu sú

  • bolestivé, zapálené ústne kútiky
  • poruchy ústnej sliznice
  • dystrofia nechtov
Chemický portál
Biologický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.