Oblička
Nižšie stavovce majú obličky (v užšom zmysle) pozdĺžneho lalokovitého tvaru, cicavce ich majú spravidla fazuľovité.
Oblička (lat. ren, gr. nefros) je:
- v širšom zmysle: označenie viacerých funkciou podobných, ale nehomológnych vylučovacích orgánov živočíchov, napríklad nefrídium, antenálna žľaza, Malpighiho rúrka, Bojanov orgán a samozrejme oblička stavovcov
- v užšom zmysle: len oblička stavovcov, teda vylučovací osmoregulačný hormóny vylučujúci párový dorzálne umiestnený orgán
Oblička človeka
Oblička je párový orgán, fazuľovitého tvaru, uložený po stranách lumbálnej chrbtice na zadnej strane brušnej dutiny retroperitoneálne, vo výške L1 - L3. Hornou časťou zadnej plochy nasadajú obličky pod bránicu. Oblička má hmotnosť asi 150 g (variabilita 120 - 300 g), je približne 12 cm dlhá, 6 cm široká a 3 cm hrubá. Pravá oblička býva o niečo menšia a nižšie uložená. Vo veľkosti obličiek sú určité intersexuálne rozdiely. Mediálna hrana obličky je mierne konkávna, smeruje do stredu a zároveň mierne dopredu. V jej strede je obličková brána (hilus renalis), v ktorej vstupujú a vystupujú cievy (arteria a vena renalis a tenučké miazgové cievy), autonómna nervová spleť - obličková spleť (plexus renalis)- a vývodné močové cesty. Obličková brána sa smerom do obličky prehlbuje do obličkovej zátoky (sinus renalis), čo je prehĺbenina obkolesená obličkovým parenchýmom. Obsahuje obličkovú panvičku, cievy, nervy, väzivo a tuk.
Oblička je obalená tenkým, ale pevným väzivovým puzdrom (capsula fibrosa), na ktoré zvonku prilieha tuková vrstva - tukové puzdro (capsula adiposa). Zvonka ju obaľuje ešte jemná väzivová blana - renálna/Gerotova fascia (fascia renalis). Pri prudkej strate tukovej vrstvy môže byť oblička mierne pohyblivá, môže dokonca zo svojho miesta vykĺznuť (blúdivá oblička - ren migrans).
Na reze obličkou vidieť, že sa skladá z dvoch vrstiev: z kôry obličky a drene obličky. Dreň je tmavšia, radiálne prúžkovaná, tvorí ju viacero (10 - 20) kužeľovitých útvarov pyramides renales. Pyramídy sa skladajú z dolných častí stočených kanálikov, Henleho slučky a zberných kanálikov. Vrchol každej pyramídy (obličková bradavka/papila - papilla renalis), obsahuje drobné otvory (vyústenia zberných kanálikov) a smeruje do obličkovej zátoky, kde zaniká v obličkových kalichoch, ktoré sú súčasťou obličkovej panvičky. Široká báza pyramíd je orientovaná ku kôre, do ktorej lúčovite prestupuje.
Kôra je svetlejšia a vybieha medzi pyramídami vo forme stĺpcov - columnae ranales až k obličkovej zátoke. Kôra obličky sa skladá z dvoch vrstiev. Pri povrchu obličky je vrstva zložená z obličkových teliesok (corpuscula renis), ktoré sa pod lupou javia ako červené bodky. Hlbšia vrstva kôry vybieha medzi pyramídy a prilieha k nim. Tvoria je rovné obličkové kanáliky.
Obličková pyramída (pyramis renalis) spolu s časťou kôry, ktorá k nej prilieha a spolu s ňou funkčne súvisí, nazýva sa obličkový lalok (lobus renalis). Jednotlivé laloky majú niektoré cicavce od seba oddelené. U človeka v priebehu ontogenézy sú obličky tiež najskôr rozdelené laloky, až v priebehu života sa ich lalokovitý charakter stráca.
Obličky pôsobia ako filter pretekajúcej krvi. Odstraňujú splodiny metabolizmu, regulujú množstvo vody a solí v organizme, zúžastňujú sa na regulácii krvného tlaku, krvotvorby a acidobázickej rovnováhe.Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou obličiek je nefrón.
Základné charakteristiky obličiek:
- počet glomerulov v obličkách - asi 2 mil,
- filtračná plocha glomerulov - asi 2,5 m²,
- veľkosť pórov membrány glomerulov - 35 - 500 nm,
- prietok obličkami: 20 - 30 ml/s,
- glomerulárna filtrácia: 1,3 - 2,3 ml/s na 1,73 m³ povrchu tela,
- tlak krvi v glomeruloch: 6,7 - 7,3 kPa (50 - 55 torrov,)
- denné množstvo glomerulárneho filtrátu: 170 l,
- hustota glomerulárneho filtrátu: 1010 - 500 ml,
