Veligrad

Veligrad (iné názvy: Velegrad, v latinských textoch Wel(l)egrad, Wel(l)ehrad; po česky: Velehrad, zriedkavo po slovensky: Veľhrad) bolo podľa českých legiend veľké sídlo (pevnosť) Metoda a Svätopluka na Veľkej Morave.

Veligrad je aj starý názov Mecklenburgu, pozri Mecklenburg.
Približná mapa jadra a maximálneho rozsahu Veľkej Moravy

Zmienky o Veligrade

Prvý, veľmi sporný doklad je zmienka o moravskom sídle Veligrad z roku 1141, ktorého poloha, súvis s veľkomoravským Velehradom či obdobie vzniku sú neznáme. V prameňoch z obdobia Veľkej Moravy veľkomoravské sídlo s menom Veligrad nie je doložené, nie je doložené ani v českých legendách až do 13. storočia. Prvýkrát sa veľkomoravský Veligrad spomína v legende z obdobia okolo roku 1300 (Vita antiqua sancti Procopii F). Pevnou súčasťou českej tradície sa veľkomoravský Veligrad stal až začiatkom 14. storočia vďaka Dalimilovej kronike, ktorá spomína Metoda, arcibiskupa velehradského, ktorý vraj vo Velehrade pokrstil české knieža Bořivoja. O čosi neskôr v tom istom storočí, asi za vlády Karola IV., legenda Quemadmodum napokon tvrdí, že moravská metropolitná katedrála ležala vo Veligrade, a že v tejto katedrále Svätopluk vysvätil Cyrila. Karol IV. je známy tým, že sa snažil všemožne podporovať kult Cyrila a Metoda; Velehrad sa spomína aj v Živote svätého Václava, ktorý napísal on sám. Aj v texte Kroniky českej Přibíka Pulkavu z Radenína, ktorá bola napísaná v 14. storočí na objednávku Karola IV., sa spomína Velehrad - prvýkrát sa tu uvádza, že mesto kompletne zničili starí Maďari. V 15. storočí sa Velehrad spomína v textoch Život svatých Crha a Strachoty a Granum catalogi praesulum Moraviae. V nasledujúcich storočiach už o existencii Veligradu na Morave nikto nepochyboval. Treba dodať, že podľa niektorých názorov novších českých historikov, je Veligrad výmysel moravských cirkevných kruhov z 13. storočia.[1]

V 13. storočí síce vznikol kláštor Velehrad, tento však veľmi pravdepodobne nie je zhodný s veľkomoravským Velehradom. Napriek tomu Kronika Přibíka Pulkavy z Radenína píše, že velehradský kláštor stojí na mieste bývalej veľkomoravskej metropoly. Spojením starých tradícií s polohou kláštora stálo za vznikom legiend o veľkomoravskej minulosti miesta, na ktorom stojí kláštor.

Základné kroniky o Veľkej Morave mesto s názvom Veligrad, ako už bolo spomenuté, nespomínajú. Napríklad Legenda o svätom Metodovi uvádza o hrobe veľkomoravského arcibiskupa len, že: „Veľkomoravský arcibiskup bol pochovaný v stoličnom moravskom chráme po ľavej strane v múre za oltárom Panny Márie“.[2]

Lokality

Časom býval Veligrad stotožňovaný s mnohými lokalitami na dnešnej východnej Morave a západnom Slovensku, najčastejšie Staré Město či Valy pri Mikulčiciach, ale aj Hodonín, Kyjov, Znojmo, Pohansko pri Břeclavi, Veselí nad Moravou a na Slovensku Nitra, Devín, Trenčín a Bratislavský hrad.

Zástancovia teórie tvrdiacej, že Veligrad bolo Staré Město, tvrdia (bez dokladov), že keď na začiatku 13. storočia vyrástol 4 km severozápadne od dnešného Starého Města (Veligradu) kláštor, prevzal meno po tejto už upadajúcej trhovej osade.

Referencie
  1. Vavřínek, V.: The question of the legendary Welegrad (Veligrad) as the alleged seat of the Moravian archbishop Methodius in: SLOVO, zv. 60, 771-790, Zagreb 2010
  2. Hrob Sv.Metoděje, VESELÝ, Jiří Maria. Hrob a sídlo arcibiskupa Metoděje. Praha: 1992.

Literatúra
  • GALUŠKA Luděk, Staroměstská výročí, Brno: Moravské zemské muzeum, Uherské Hradiště: Slovácké muzeum, 1988
  • KLANICA Zdeněk, Velkomoravské Mikulčice-národní kulturní památka, Hodonín: Muzeum Hodonínska, 1990
  • HRUBÝ Vilém, Staré Město-Velehrad - ústředí z doby Velkomoravské říše, Praha: Nakladatelství Československé akademie věd, 1964
  • ŠONKA Jaroslav, Kronika čtená rýčem, Brno: Blok, 1982
  • BEZDĚČKA Pavel, ČOUPEK Jiří, GALUŠKA Luděk, POJSL Miroslav, TARCALOVÁ Ludmila, Staré Město v proměnách staletí, Uherské Hradiště: Slovácké muzeum, Staré Město: Městský úřad, 2000
  • MAREŠOVÁ Kristina, Uherské Hradiště - Sady, staroslovanské pohřebiště na Horních Kotvicích, Brno: Moravské muzeum, Uherské Hradiště: Okresní národní výbor, 1983
  • BÖHM Jaroslav, HAVRÁNEK Bohuslav, KOLEJKA Josef, POULÍK Josef, VANĚČEK Václav, Velká Morava - Tisíciletá tradice státu a kultury, Praha, Nakladatelství ČSAV, 1963
  • FILIP Jan, Výstava Velká Morava - 1100 let tradice státního a kulturního života, Praha, Nakladatelství ČSAV, 1964
  • FROLEC Ivo, GALUŠKA Luděk, VAŠKOVÝCH Miroslav, Památník Velké Moravy, Uherské Hradiště, Slovácké muzeum, 2002

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veligrad na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.