Veľký kanál
Veľký kanál (iné názvy pozri nižšie) je najdlhšia staroveká umelá rieka sveta. Začína v pekinskom obvode Tchung-čou, prechádza Tiencinom a provinciami Che-pej, Šan-tung, Ťiang-su a Če-ťiang až do mesta Chang-čou.
Grand Canal* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Moderná trasa Veľkého kanála | |
Štát | |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | i, iii, iv, vi |
Identifikačné č. | 1443 |
Región** | Ázia a Pacifik |
História zápisu | |
Zápis | 2014 (38. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Názvy
Slovenské názvy tejto stavby sú: Veľký kanál[1], Veľký prieplav[2][3], Cisársky kanál[2], Cisársky prieplav[3], Veľký cisársky prieplav[4], Veľký cisársky kanál[5], Veľký čínsky prieplav[6], Veľký čínsky kanál[5], Veľký čínsky cisársky prieplav[7], Veľký prieplav [alebo kanál] Peking - Chang-čou[6].
Čínske názvy sú:
- čín. 大运河 - v slov. prepise: Ta jün-che - v pchin-jine: Dà Yùnhé - doslova: veľký prieplav, veľký kanál
- čín. 京杭大运河 - v slovenskom prepise: Ťing-Chang ta jün-che - v pchin-jine: Jīng-Háng Dà Yùnhé - doslova: Veľký prieplav (kanál) Peking-Chang-čou
Charakteristika
Najstaršia časť kanála bola vybudovaná v 5. storočí pred Kr., rôzne samostatné úseky boli spojené za vlády dynastie Suej na prelome 6. a 7. storočia.
Celková dĺžka Veľkého kanála je zhruba 1 776 km. Je najstarším a najdlhším kanálom v Číne a zrejme aj na celom svete[8] Najvyššiu úroveň hladiny má kanál v horách Šan-tungu s prevýšením okolo 42 m[9]:307 Lode nemali problém s prekonávaním prevýšenia vďaka sérii stavidiel, budovaných od 10. storočia počas vlády dynastie Sung.[9]:350-352 Veľkosť a veľkoleposť diela si získala obdiv počas storočí jeho trvania, príkladom sú zápisky japonského mnícha Ennina (* 794 – † 864), perzského historika Rašída-al-dín Hamadáního (* 1247 – † 1318) alebo kórejského úradníka Čchö Pua (* 1454 – † 1504).[9]:308, 313[10]
Povodne Žltej rieky, krížiacej kanál, periodicky ohrozovali bezpečnosť a funkčnosť kanála. Počas vojen boli vysoké hrádze spútavajúce Žltú rieku občas prekopané v úmysle zaplaviť nepriateľské vojská. To spôsobovalo katastrofy a dlhodobé ekonomické problémy. Napriek občasným obdobiam chátrania a nepoužívania kanál podporoval rozvoj domácej ekonomiky jednoduchým a rýchlym spojením obchodných centier po celú dobu od suejskej vlády.
Referencie
- FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 148.
- Cisársky kanál. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
- VÝSLEDKY DLE ROKŮ [online]. namorniplavba.cz, [cit. 2020-06-02]. Dostupné online.
- Hutchinson 's Encyclopedia, Encarta. (Archív) 2009-10-31.
- NEEDHAM, Joseph; WANG, Ling; LU, Gwei-djen. Science and Civilisation in China, Vol. 4 Physics and Physical Technology, Part III Civil Engineering and Nautics. Cambridge : University Press, 1971. 931 s. ISBN 0-521-07060-0.
- BROOK, Timothy. Čtvero ročních dob dynastie Ming : Čína v období 1368 – 1644. Preklad Vladimír Liščák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2003. 362 s. ISBN 80-7021-583-6. S. 65 – 73.