Mo-kao kchu
Mo-kao kchu známe aj ako Jaskyne tisícov buddhov (Čchien-fo-tung)[1] či Tunchuangské jaskyne, je rozsiahly komplex jaskynných stavieb v čínskej provincii Kan-su, približne 25 km od mesta Tun-chuang. Oblasť bola obývaná už od staroveku a ležala na jednej z dôležitých križovatiek hodvábnej cesty, vďaka čomu sa jaskyne Mo-kao kchu stali dôležitým (najmä) budhistickým centrom. Časom však boli jaskyne opustené a trvalo takmer 900 rokov než boli v roku 1900 znovuobjavené. V jaskyniach bolo nájdených až 60 000 textov všetkého druhu a veľké množstvo nástenných malieb. Vďaka svojej kultúrnej hodnote bol jaskynní komplex v roku 1987 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Mogao Caves* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Mo-kao kchu | |
Štát | |
Typ | prírodná a kultúrna pamiatka |
Kritériá | i, ii, iii, iv, v, vi |
Identifikačné č. | 440 |
Región** | Lokality Svetového dedičstva v Ázii |
História zápisu | |
Zápis | 1987 (11. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Dejiny
Podľa miestnej tradície mal v roku 366 jeden z miestnych mníchov víziu tisícov buddhov, čím inšpiroval k začatiu hĺbenia jaskýň. Počet jaskýň sa vyšplhal na viac než jeden tisíc[2]. Slúžili mníchom ako ubytovacie i meditačné miestnosti. Pretože ležali na jednej z rušných križovatiek hodvábnej cesty, prúdili sem davy pútnikov i obchodníkov. Počet obyvateľov jaskýň čoskoro natoľko vzrástol, že sa na dlhú dobu stali jedným z najdôležitejších buddhistických centier. Vzniklo tu ohromné množstvo najrôznejších textov, ktoré však boli už na začiatku 11. storočia zamurované a znovuobjavené až v roku 1900 taoistickým mnichom menom Wang Jüan-lu.[1] Dôvodom zapečatenia jaskyní a opustenia miesta bola hrozba, ktorú predstavovali muslimskí a tibetskí nájazdníci.[3]
Pútnici i mnísi, ktorí tu v dávnych dobách žili, kreslili po stenách maľby, ktoré slúžili ako k prostému ozdobeniu stien, tak mali i určitú funkciu pri vyvolávaní vizuálnych predstáv pri meditáciách, ktorých vrcholom malo byť prebudenie. Nástenné maľby tu pokrývajú plochu až 42 000 m². Verejnosti sa stali jaskyne spoločne s maľbami prístupné až v roku 1949, teda takmer pol storočia po ich znovuobjavení a dnes je vysoko navštevovaným miestom pútnikov i turistov z celého sveta.
K najvýznamnejším objavom v jaskyniach patrí kópia Diamantovej sútry z roku 868. Jedná sa o najstaršiu dochovanú ručne tlačenú knihu na svete.[4] Kniha bola vytlačená pomocou drevených matríc, ktorých autorom je Wang Ťie.[4]
Galéria
- Nástenná maľba čínskeho pútnika asi pri buddhistickom obrade
- Zobrazenie obchodu na hodvábnej ceste
- Detail fresky cisára Chan Wu-ti pri uctievaní dvoch sôch Buddhu (okolo r. 700)
- Budhistické kláštory na hore Wu-tchaj na nástennej maľbe z jaskyne č. 61
Referencie
- LIŠČÁK, Vladimír. Dobrodružství Hedvábné cesty – ukázka (s. 259-267) [online]. [Cit. 2008-02-15]. Dostupné online.
- Mogao Caves - Art of Dunhuang Caves. [s.l.] : TravelChinaGuide.com. [Cit. 2008-02-15]. Dostupné online. (anglicky)
- The Mogao Caves at Dunhuang [online]. Lonely Planet. Dostupné online. (anglicky)
- PRACNÁ. Diamantová sútra – nejstarší tištěná kniha na světě [online]. Citarny.cz, 2008-05-10, [cit. 2008-05-14]. Dostupné online.