Valaská Belá
Valaská Belá (pred rokom 1927 Valašská Belá, maď. Bélapataka) je obec na Slovensku v okrese Prievidza.[4]
Valaská Belá | |||
obec | |||
Pohľad na obec, máj 2020. | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj | ||
Okres | Prievidza | ||
Nadmorská výška | 482 m n. m. | ||
Súradnice | 48°53′12″S 18°23′48″V | ||
Rozloha | 64,77 km² (6 477 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 2 079 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 32,1 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1324 | ||
Starosta | Miloš Cúcik[3] (SMER-SD, NÁRODNÁ KOALÍCIA) | ||
PSČ | 972 28 | ||
ŠÚJ | 514420 | ||
EČV | PD | ||
Tel. predvoľba | +421-46 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
| |||
Wikimedia Commons: Valaská Belá | |||
Webová stránka: valaskabela.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Obec leží v južnej časti Strážovskej hornatiny na hornom toku potoka Belanka.[4]
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci (Belafelde), založenej na valašskom práve, je z roku 1324. V roku 1364 bola uvádzaná pod názvom Bella a v roku 1808 ako Valaska Bela. Patrila rodu Újfalussyovcov, od roku 1427 prešla do majetku Bossányiovcov, neskôr nitrianskemu biskupstvu, Radnayovcom, Splényiovcom. V 16. storočí ju napádali páni Košeckého hradu. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou súkna, metiel, košíkov a poľnohospodárskeho náradia. Koncom 18. storočia v obci pracovali mlyny, súkennícka valcha a traja kováči. Muži boli tiež zamestnaní ako podomoví sklári a oknári. V roku 1852 ich živnosť zvýhodnil cisársky patent. V roku 1856 mala obec pálenicu, v roku 1899 úverové a v roku 1911 potravinové družstvo.[4]
Sklársku osadu Gápel (súčasť Valaskej Belej) založili v roku 1747 pod názvom Gapel. Patrila jezuitom z Trenčína, od roku 1773 náboženskej základine v Opatovej nad Váhom. V roku 1791 pracovali v tamojšej sklárni 3 pece a stupy na drvenie kameňa. Vyrábalo sa tu tabuľové a od roku 1857 aj fúkané sklo. V roku 1904 postavili v osade novú skláreň a brusiareň a výroba sa tak rozšírila o brúsené, ryté, zlátené a o maľované sklo. V roku 1911 sa pece začali vykurovať plynom. Pri sklárni bola píla a majer s mlynom. V roku 1960 patrila osada pod obec Zliechov.[4]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
V obci je rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela z roku 1794 a kaplnka svätého Jozefa z roku 1826.
Významní rodáci
- Anton Hlinka (* 1926 - † 2011), rímskokatolícky kňaz, salezián, publicista, prekladateľ, významný exilový pracovník, redaktor rozhlasovej stanice Slobodná Európa.[5]
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 249.
- KUBANOVIČ, Zlatko. Muž odvahy a činu, okúsil aj komunistickú Čínu. Don Bosco dnes, 2011, roč. XLII, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online.