Jérôme Lalande

Narodil sa v Bourg-en-Bresse (teraz v departmente Ain). Jeho rodičia ho poslali študovať právo do Paríža, ale pod vplyvom bývania v Hoteli Cluny, kde mal Delisle svoju pozorovateľňu, sa mladý Lalande upísal astronómii a stal sa horlivým a obľúbeným žiakom ako Delisla tak aj Pierra Lemonniera. Keď sa po skončení štúdii chystal domov do Bourgu aby pracoval ako advokát, Lemonnier získal povolenie poslať ho do Berlína, aby tam vykonal pozorovania mesačnej paralaxy v súlade s tými, ktoré vykonával Lacaille na Myse Dobrej nádeje.

Úspešné splnenie úlohy znamenalo preňho prijatie Berlínskou Akadémiou, ešte pred jeho 21. narodeninami a post asistenta Parížskej Akadémie vied. Venoval sa potom zdokonaleniu planetárnej teórie, ktorú publikoval v upravenej edícii Halleyových tabuliek v roku 1756, spolu s dejinami slávnej kométy, ktorej návrat v tom istom roku pomohol vypočítať Alexisovi Clairautovi. V roku 1762 Delisle rezignoval z postu vedúceho katedry astronómie na Collège de France v prospech Lalandeho. Svoje povinnosti si plnil 46 rokov. Jeho dom sa stal astronomickým seminárom a medzi jeho žiakov patrili Delambre, Giuseppe Piazzi, Pierre Méchain a jeho synovec Michel Lalande. Svojimi publikáciami týkajúcimi sa prechodu Venuše cez slnečný disk v roku 1769 si získal veľkú slávu. Avšak kvôli svojej komplikovanej osobnosti časť popularity stratil.

Hoci svoj výskum uskutočňoval skôr usilovnosťou než genialitou, jeho kariéra bola eminentná. Ako vysokoškolský učiteľ a spisovateľ pomohol popularizovať astronómiu. Jeho tabuľky planét, do ktorých zaviedol korekcie vzájomného rušenia pohybu po dráhach boli najlepšími dostupnými tabuľkami až do konca 18. storočia a Lalandeho cena, ktorú zaviedol roku 1802 (udeľovaná každý rok najlepším astronomickým prácam), svedčí o jeho zanietení pre svoju obľúbenú činnosť.

Lalandeov hviezdny katalóg z roku 1801 obsahuje slabé ale blízke hviezdy (s nízkou hmotnosťou). To znamená, že napríklad názov Lalande 21185 takmer vždy zaručuje, že ide skôr o slabú červenú hviezdu, než modrú, jasnejšiu a vzdialenejšiu. Lalande zaviedol 4 súhvezdia (Balón, Mačka, Nástenný kvadrant a Strážca úrody), žiadne z nich už však na oblohe nenájdeme.

Voyage d'un françois en Italie, fait dans les années 1765 et 1766. Tome premier, 1769

• Traité d'astronomie (2 zv., 1764 rozšírené vyd., 4 zv., 1771–1781; 3. vyd., 3 zv., 1792)
• Histoire céleste française (1801), určenie polôh 50 000 hviezd
• Bibliographie astronomique (1803), spolu s dejinami astronómie od 1780 do 1802
• Astronomie des dames (1785)
• Abrégé de navigation (1793)
• Voyage d'un français en Italie (1769), záznam z jeho ciest v rokoch 1765–1766.

Napísal viac než 150 listov pre Francúzsku akadémiu vied, upravoval Connoissance de temps (1759–1774), a znovu (1794–1807), a napísal dva záverečné zväzky Montuclovej Histoire des mathématiques (1802).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jérôme Lalande