Václav Medek

Narodil sa 23. októbra 1923 v Žiline, kde na reálnom gymnáziu maturoval. Po ukončení štúdia matematiky a deskriptívnej geometrie na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave nastúpil v roku 1946 ako asistent na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave. Doktorát prírodných vied (RNDr.) dosiahol v roku 1948. Od roku 1956 bol docentom a od roku 1965 profesorom na Katedre matematiky a deskriptívnej geometrie Stavebnej fakulty SVŠT, kde tiež pôsobil dlhé roky ako vedúci katedry. Prednášal matematiku a deskriptívnu geometriu, na Prírodovedeckej fakulte moderné partie z afinnej a projektívnej geometrie a v poslednom období (po odchode do dôchodku) aj počítačovú geometriu na Materiálovo-technologickej fakulte STU v Trnave a geometriu na Fakulte architektúry STU.

Nevšedná Medekova činorodá práca bola rozsiahla. Okrem nikdy nedocenenej práce pri výchove inžinierskej inteligencie treba spomenúť jeho zásluhu na príprave a formovaní vedeckých a pedagogických pracovníkov vysokých škôl, či už prostredníctvom vedeckých seminárov najmä z oblasti afinnej i počítačovej geometrie, ale aj ako školiteľa mnohých ašpirantov.

V Jednote česko-slovenských matematikov a fyzikov i v JSMF pôsobil v rôznych funkciách takmer tridsať rokov. Z toho bol osem rokov ( 1973 – 1981) predsedom JSMF a podpredsedom JČSMF (pozri Pokroky 28, 1983, č. 6.), neskôr podpredsedom ÚV JSMF. Bol podpredsedom komisie pre matematiku na VŠTEP a predsedom odbornej skupiny pre deskriptívnu geometriu, počítačovú grafiku a technické kreslenie. Venoval sa popularizácii matematiky v tlači, rozhlase a televízii. Prednášal na mnohých domácich a zahraničných konferenciách, sympóziách a seminároch (Štokholm, Drážďany, Viedeň, Graz, Belehrad, Varšava, Płock). Bol členom redakčných rád viacerých odborných periodík, predsedom edičnej komisie teoretickej literatúry vydavateľstva Alfa, iniciátorom a organizátorom sympózií a konferencií domácich i so zahraničnou účasťou (najmä periodické konferencie o matematike na vysokých školách technických, ekonomických a poľnohospodárskych a medzinárodné konferencie o počítačovej grafike). Bol členom komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác z geometrie a topológie, členom Národného subkomitétu pre vyučovanie matematiky pri ČSAV, členom komisie pre organizáciu vedeckých spoločností pri SAV, mal patronát nad viacerými vedeckými spoločnosťami SAV atď.

Václav Medek má aj závažný podiel na kodifikácii slovenskej matematickej terminológie. Bol vyše 20 rokov predsedom Terminologickej komisie SAV pre matematiku. K tejto problematike uverejnil v rokoch 1962 a 1977 články v časopise Matematika a fyzika ve škole a s kolektívom sa podieľal na vydaní knižky Matematická terminológia ( 1975, 1977, 1984). Úplne ojedinelým dielom je dvojzväzkový 5-jazyčný matematický prekladový slovník, kde bol vedúcim početného kolektívu slovenských autorov. Významne sa zaslúžil o rozvoj matematickej vedy na Slovensku po oslobodení. Dlhé roky viedol výskum v oblasti incidenčných štruktúr a neskôr až do svojej smrti v oblasti počítačovej grafiky. Jeho záujem sa kryštalizoval na klasickej projektívnej geometrii. Má výrazné výsledky v projektívnej geometrii konečných rovín a v posledných rokoch života aj v počítačovej geometrii. Zvlášť hodnotné sú aj jeho práce pre technické aplikácie (riešenie problému v katalogizácii objektov, geometrická problematika v oblasti integrovaných obvodov, štruktúra reťazcov v dynamických procesoch, príspevky ku grafike stavebných projektov a interiérov a i.) v spolupráci so Štátnym projektovým a typizačným ústavom v Bratislave, s Teslou v Piešťanoch, Ústavom technickej kybernetiky SAV, Vývojovým a výskumným ústavom drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu.

Prvé publikácie z rokov 1950 – 1951 svedčia o pozoruhodnej schopnosti hľadať nové námety a pohľady (syntetické vytvorenie Hesseho kubiky vytvorenej singulárnymi bodmi kužeľosečiek tvoriacich sieť, triedenie vlastností nelineárneho systému kužeľosečiek pomocou zobrazenia do bodov lineárneho priestoru S₅ ).

Viac prác je venovaných obrysu konvexných útvarov. Na tieto práce z roku 1954 nadviazal po rokoch prácami, v ktorých odvodil vety umožňujúce popísať konštrukciu obrysu konvexných plôch vhodnú pre automatické spracovanie. A rozšírením tejto problematiky je konštrukcia, ktorá z priemetu dvoch útvarov vedie k priemetu ich zjednotenia a prieniku. Výsledok napokon umožňuje vytvoriť algoritmus na zostrojenie priemetov viditeľných častí útvarov. Do počítačovej geometrie patrí aj práca, v ktorej sa venoval štúdiu hranice konečnej bodovej množiny v rovine a to prostredníctvom váhy bodu v množine, jej hustoty a istej analógie súvislosti. Algoritmus na podklade týchto výsledkov sa uplatňuje aj pri riešení úloh v oblasti rozpoznávania obrazov. Rozhľad v geometrickej problematike priviedol V. Medeka k riešeniu otázok, ktoré vznikali z Lenzových, Artinových a Pickertových prác, o čom svedčí séria článkov z rokov 1956 – 1961, kde študoval zobrazenia priamkových projektivít na body trojrozmerného projektívneho priestoru, zobrazenia rovinných kolineácií na projektívny priestor dimenzie 8, Rozenfeldovu interpretáciu komplexného priestoru, zväzky priamkových projektívností a ich rozklady na systémy involúcií. Od klasickej projektívnej geometrie prešiel k štúdiu desarguesovskej roviny a konečných oválov. Význačným výsledkom je, že ak kvázipolára každého bodu neležiaceho na ovále je priamka, potom rovina je Pappova a ovál je kužeľosečka. V niekoľkých prácach sa zaoberal obsiahlym štúdiom zovšeobecnenia paralelného premietania v tzv. ortogonality v ňom.

Veľmi intenzívne sa venoval pedagogickej práci. Je autorom početných vysokoškolských skrípt z matematiky a deskriptívnej geometrie a vysokoškolských učebníc s pôsobnosťou pre celé bývalé Česko-Slovensko. Spomeňme z nich Kurz deskriptívnej geometrie I a II ( 1952, 1954) v spoluautorstve s G. Čeňkom – ako prvú slov. vysokoškolskú učebnicu tohto predmetu, dve vydania celoštátnej učebnice Deskriptívna geometria I a II ( 1966, 1972, 1975) s Z. Pískom, Konštruktívna geometria pre technikov ( 1978). Istú izoláciu deskriptívy a jej uzatvorenia sa do syntetických metód „...zlomila učebnica profesora V. Medeka a docenta J. Zámožíka. Je to jediná naša učebnica deskriptívnej geometrie, ktorá vzbudila významný ohlas v zahraničí...“ (Z. Nádeník, b. 18, konf. o matem. na VŠTEP v Bratislave 1984).

Neustálu pozornosť venoval moderným vyučovacím metódam na stredných školách. O tom svedčí jeho podiel na tvorbe viacerých stredoškolských učebníc a zbierok úloh z deskriptívnej geometrie a matematiky, veľa populárno-náučných článkov v odborných časopisoch, populárne Repetitórium stredoškolskej matematiky ( 1976, 1978, 1983) s L. Mišíkom a T. Šalátom, ako aj množstvo prednášok a besied pre učiteľov všetkých typov škôl. Bohatá publikačná činnosť profesora Medeka je zachytená v jeho personálnej bibliografii, ktorú v roku 1993 vydala Univerzitná knižnica v Bratislave. Za svoju činnosť v Jednote obdržal niekoľko pamätných medailí a dostal titul Zaslúžilý člen (1972) a Čestný člen (1975), SVŠT a STU mu udelila viaceré čestné uznania a vyznamenania, okrem iných Zlatú medailu (1983) a roku 1993 in memoriam medailu za zásluhy o budovanie a rozvoj SF STU. Od SAV získal čestné uznanie a Zlatú plaketu Jura Hronca za zásluhy v matematických vedách (1983), od Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV pamätnú plaketu (1984). Vyznamenalo ho aj Ministerstvo školstva, TF VUT v Zlíne, PF UK a MFF UK v Bratislave. Zomrel 31. marca 1992 v Bratislave.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.