USS Enterprise (CV-6)

USS Enterprise (CV-6) bola druhá americká lietadlová loď triedy Yorktown. Bola siedmou loďou tohto mena v službe U. S. Navy a bola tiež známa pod prezývkou Big E. Do služby bola zaradená v roku 1938 a spolu s USS Saratoga a USS Ranger prežila druhú svetovú vojnu. Zvyšných päť lietadlových lodí postavených pred vojnou bolo počas vojny stratených. Zúčastnila sa mnohých významných operácií a stretnutí počas bojov v Pacifiku – okrem iného, napríklad Doolittlovho náletu, bitky o Midway, zasiahla do početných stretnutí v súvislosti s bojmi o Guadalcanal vrátane bitiek pri východných Šalamúnových ostrovoch a pri Santa Cruz. V neskoršej fáze vojny potom, napríklad bitiek vo Filipínskom mori a pri Leyte. Bola niekoľkokrát poškodená aj keď ju Japonci trikrát prehlásili za potopenú, vždy sa ju podarilo zachrániť a po opravách opäť nasadiť do bojov.

USS Enterprise (CV-6)

USS Enterprise (CV-6) na skúšobnej plavbe po opravách v Puget Sound Naval Shipyard, Washington, 13. september 1945
Základná charakteristika
ŠtátSpojené štáty 
Druhlietadlová loď
StaviteľNewport News Shipbuilding, Virgínia
Začiatok výstavby16. júla 1934
Dátum spustenia na vodu3. októbra 1936
Dátum prevzatia námorníctvom12. mája 1938
Dátum potopenia (vyradenia)17. februára 1947 vyradená a 1. júla 1958 predaná do šrotu
Dĺžka231,95 m (na vodoryske)
246,58 (celkom) m
Šírka25,37 m (na vodoryske)
33,38 (celkom) m
Ponor7,91 m
Štandardný výtlakPo dokončení:
20 118 ton
Po prestavbe v roku 1943:
21 337 ton
Bojový výtlakPo dokončení:
25 909 ton
Po prestavbe v roku 1943:
32 574 ton
Posádka1 889 mierový stav
2 217 v roku 1941
2 919 maximum počas vojny
Pancierovanie a výzbroj
Protilietadlová výzbrojPo dokončení:
8 × 127 mm (5″)/38 cal Mk 12 (8xI)
16 x 28 mm (1,1″)/75 cal Mk 1 (4xIV)
24 × 12,7 mm guľometov M2 Browning 1945:
8 × 127 mm (5″)/38 cal (8xI)
40 x 40 mm Bofors L/60 (8xII, 6xIV)
50 x 20 mm/70 cal Oerlikon (50xI)
Lietadláx 96 lietadiel
3 výťahy

Katapulty po dokončení:
2× H MK II na letovej palube
1× H MK II na hangárovej palube

Katapulty po modernizácii (1943):
2× H 2-1 na letovej palube

178 000 galónov (673 803 l) leteckého paliva
433 T výzbroje pre lietadlá
Pohon a pohyb
Pohon9 kotlov Babcock & Wilcox
4 parné turbíny Parsons
4 lodné skrutky
120 000 hp
Palivovykurovací olej
Po prestavbe v roku 1943:
6 500 ton
Maximálna rýchlosť33,65 uzlov
Maximálny dosah7 900 alebo až 12 500 námorných míľ (32,5 u.)

Počas druhej svetovej vojny dostala 20 BS, čím sa stala najčastejšie dekorovanou loďou U. S. Navy. Dňa 25. novembra 1945 dostala vlajku britskej Admirality [1] a stala sa tak prvou vojnovou loďou cudzieho námorníctva od zavedenia tejto vlajky v 16. storočí, na ktorej táto vlajka zaviala.

Stavba a predvojnová služba
USS Enterprise je spustená na vodu 3. októbra 1936. Všimnite si ešte len rozostavaný mostík.

Kýl Enterprise bol položený 16. júla 1934 v lodeniciach Newport News Shipbuilding vo Virgínii. Mala to byť druhá a posledná jednotka triedy Yorktown, pretože limity dohodnuté na washingtonskej konferencii potom už nestačili na stavbu tretej jednotky (tá bola postavená až po exspirácii washingtonských dohôd). Umožnili stavbu už len ľahkej lietadlovej lodi USS Wasp. Stavba bola financovaná z fondov úradu verejných prác (Public Works Administration), ktorý vznikol na základe Nového údelu a stavba oboch lietadlových lodí triedy Yorktown tak mala byť spôsobom, ako dať ľuďom prácu.

Na Enterprise bola nová loď pokrstená 3. októbra 1936 manželkou amerického ministra námorníctva Claude A. Swansona pani Lulie Swanson. Jej prvým kapitánom bol Newton H. White, ktorého 21. decembra 1938 vystriedal Charles A. Pownall. Po prevzatí námorníctvom v máji 1938, zamierila na cvičnú plavbu do Rio de Janeira a po návrate sa zúčastnila spolu s USS Yorktown námorného cvičenia Fleet Problem XX (február 1939) v Karibiku. Počas cvičenia bola Enterprise „potopená“ prekvapivým leteckým úderom z Rangeru, ktorý ju lokalizoval pomocou HF/DF [2]. Letecký park Enterprise Air Group (Letecká skupina Enterprise) bol v tejto dobe zložený zo stíhacích lietadiel Grumman F3F Goblin, strmhlavých bombardérov Curtiss SBC Helldiver a torpédonosných Douglas TBD-1 Devastator [3]. Fotografie z roku 1940 zachytávajú na palube navyše aj strmhlavé bombardéry Northrop BT-1 [4].

Enterprise niesla v tejto dobe (až do júna 1941) náter „Standard Navy Gray“ na trupe a nadstavbách, drevená letová paluba z Douglasovej jedle bola vo farbe mahagónového moridla a vodorovný povrch kovových palúb bol v „Deck Gray“.[5]

Dňa 10. marca 1939 došlo k nehode, keď sa TBD-1 (6-T-1, BuNo 0322) prepadol pri štarte a skončil v mori. Posádka vyviazla bez zranenia. V apríli 1939 bola Enterprise priradená k pacifickej flotile (Pacific Fleet) s domovským prístavom v San Diegu, Kalifornia. K 12. máju 1939, teda po jednom roku služby, mala Enterprise za sebou 34 809 míľ (56 019,7 km) plavby, na ktorej spotrebovala celkom 4 720 191 galónov (17 867 866,6 l) paliva.[6]

V nasledujúcich dvoch rokoch prešla niekoľko ciest medzi Havajom a San Diegom (predovšetkým transport lietadiel zo Západného pobrežia na ostrovy) a zúčastnila sa aj natáčania filmu Dive Bomber [7]. V máji 1940 vymenila domovský prístav San Diego za Pearl Harbor na Havaji, kam sa presunula aj väčšina jadra tichooceánskej flotily.

Dňa 21. marca 1941 sa novým veliteľom Enterprise stal George D. Murray [8]. V júni 1941 dostala Enterprise novú kamufláž Measure 1, ktorú niesla aj počas prvých vojnových mesiacov [5]. Mierová služba sa pre Enterprise skončila 28. novembra 1941 bojovým rozkazom číslo jeden, ktorým bol pre loď vyhlásený vojnový stav [9]…

Vypuknutie vojny (1941 a 1942)
Trasa Enterprise a japonského úderného zväzu lietadlových lodí (機動部隊 Kidó Butai)

Dňa 28. novembra 1941 vyplávala Enterprise a jej sprievod z Pearl Harboru, aby prepravila na atol Wake 12 stíhačiek Grumman F4F-3 Wildcat od VMF-211. Celé zoskupenie vyplávalo ako Task Force 2, ktorej velil viceadmirál William F. Halsey z mostíka Enterprise. Po vyplávaní Halsey vyčlenil Enterprise, tri ťažké krížniky a deväť torpédoborcov z TF 2 a s takto novovytvorenou TF 8 zamieril k atolu Wake.[10]

Transport VMF-211 pre Enterprise znamenal, že mohla niesť iba 16 vlastných Wildcatov namiesto štandardných devätnástich. Pri prelete z NAS (Naval Air Station ~ Námorná letecká základňa) Pearl Harbor na loď sa ale ukázalo, že jeden Wildcat od VF-6 a jeden od VMF-211 nie sú letuschopné a ich piloti k preletu na Enterprise využili voľných miest v torpédonosných TBD-1. Keďže tým klesol stav prepravovanej VMF-211 na jedenásť strojov, VF-6 jej zaslala jeden svoj F4F-3. VF-6 tak zostal iba jeden F4F-3 a trinásť F4F-3A.[11]

Po pristátí pilotov zoznámil kapitán Murray posádku s Halseyho bojovým rozkazom číslo 1 a z neho vyplývajúcim vyhlásením vojnového stavu (war conditions), ktorý bol neskôr upresnený bojovým rozkazom číslo 2.[12][13]

Stíhačky od VMF-211 odštartovali k preletu na Wake o 7:00 2. decembra a Enterprise sa obrátila k návratu do Pearl Harboru, kam mala doraziť ráno 7. decembra.[14] Našťastie pre Američanov bola Enterprise zdržaná búrkou (tou istou, ktorá zasiahla japonský zväz) a nedeľné svitanie 7. decembra ju zastihlo asi 215 námorných míľ (398,2 km) západne od Oahu.[15] Prieskumná eskadra VS-6 a strmhlavá bombardovacia VB-6 boli ráno odoslané na havajské letiská. Celkom 18 ich strmhlavých bombardérov SBD-2 Dauntless prileteli nad Pearl Harbor práve v čase prebiehajúceho útoku, a tak VS-6 prišla o šesť strojov a VB-6 o jeden (6-B-3 [16]). Minimálne jeden z nich bol zostrelený vlastnou protilietadlovú paľbou a ďalšie boli poškodené. Poručík (LTJG) Clarence E. Dickinson (6-S-4, BuNo 4570) a jeho strelec William C. Miller si nárokovali zostrelenie jedného A6M2 Zero [16][17]. Zo šiestich stíhacích F4F-3A Wildcatov od VF-6 odoslaných večer po útoku na ostrov boli tri zostrelené vlastnými protilietadlovými delostrelcami pri pokuse o pristátie na Fordovom ostrove v Pearl Harbore – každé lietadlo bolo považované za nepriateľa aj napriek tomu, že všetky lode v prístave boli informované o prílete vlastných stíhačiek.[18] O život pritom prišli poručíci (LT) Francis F. Hebel (6-F-1, BuNo 3906) a Eric Allen (6-F-12, BuNo 3938) a podporučík (ENS) Herbert H. Menges (6-F-15, BuNo 3935). Podporučík David R. Flynn (6-F-4, BuNo 3909) musel svoj stroj opustiť na padáku potom, čo mu došlo palivo. Podporučík Gayle L. Hermann (3-F-15, BuNo 3982) pristál na golfovom ihrisku na Fordovom ostrove, a tak len podporučík James G. Daniels III (6-F-5, BuNo 3916) dokázal pristáť na letisku na Fordovom ostrove.[19][20]

Enterprise pátrala po japonskom zväze. Pátranie, ale vďaka zlému odhadu predpokladanej polohy Japoncov prebiehalo v priestore juhozápadne od Oahu. Japonský zväz sa pohyboval severne od Oahu, a tak našťastie pre Enterprise ku kontaktu nedošlo. V opačnom prípade by musela sama čeliť presile 6 lietadlových lodí a ich sprievodu. Po odvolaní pátrania priplávala Enterprise navečer 8. decembra do Pearl Harboru, kde doplnila palivo a zásoby a o 6:00 ráno nasledujúceho dňa opäť vyplávala na more. Dňa 10. decembra potopil SBD-2 Dauntless od VS-6 pilotovaný poručíkom (LTJG) Dickinsonom [21] japonskú ponorku I-70 severne od Havajských ostrovov.

Nasledujúce dva týždne strávila Enterprise hliadkovaním západne od Havaja (ako TF 8). 20. decembra zaútočili Dauntlessy omylom na ponorku USS Pompano, ktorá ale unikla. 7. januára 1942 sa Enterprise vrátila do Pearl Harboru a po krátkej zastávke vyplávala 11. januára, aby spolu s Yorktownom poskytla letecké krytie konvoju s posilami pre Samou. Na ceste ju sprevádzali ťažké krížniky USS Chester, USS Northampton, USS Salt Lake City, tanker USS Platte a torpédoborce USS Dunlap, USS Balch, USS Maury, USS Ralph Talbot, USS Blue a USS McCall.[22] Cesta bola plná viac či menej tragických udalostí: 16. januára na palube Enterprise havaroval pri pristávaní jeden SBD-2 Dauntless, pričom smrteľne zranil jedného člena posádky a ešte toho istého dňa sa z hliadky nevrátil jeden TBD-1 Devastator (6-T-14 (?), BuNo 0335) od VT-6. Nakoniec, ale Enterprise doplávala na Samou podľa plánu a po niekoľko dní hliadkovala severne od ostrova.

Prvé útoky (február – apríl 1942)

Útok na Marshallove ostrovy (február 1942)
Strmhlavé bombardéry SBD-2 Dauntless sa pripravujú k štartu, aby zaútočili na ciele na Marshallových ostrovoch. Úprava značenia: Veľké znaky s červeným stredom a červeno-bielymi pruhmi na smerovke. Ide o dôsledok veľkých strát spôsobených „priateľskou paľbou“ nad Pearl Harbor. Každý SBD-2 je vyzbrojený jednou 226,7 kg a dvoma 45,4 kg bombami.

Dňa 25. januára vyplávala Enterprise (TF 8) k útoku na Marshallove ostrovy, zatiaľ čo Yorktown (TF 17) mal napadnúť ciele v Gilbertovom súostroví. Ráno 1. februára o 4:43 odštartovalo 6 stíhačiek F4F-3 Wildcat od VF-6 na svoj ranný CAP a vzápätí ich nasledovali dve vlny celkom 37 SBD Dauntless (VS-6 a VB-6) a deviatich TBD-1 Devastator (VT-6) k náletu na Kwajalein. O 6:10 odštartovalo ďalších 12 F4F-3 Wildcat (VF-6) k útoku na atoly Wotje a Taroa. Prvý úder sa zameral na letisko a na lode zakotvené v kwajaleinskom kotvisku.[23] Tieto lode sa po 9:00 stali terčom útoku ďalších deviatich TBD-1 Devastator vyzbrojených torpédami Bliss-Leavitt Mark 13. Americkým lietadlám sa podarilo potopiť transportnú loď Bordeaux Maru a poškodiť ľahký krížnik Katori, mínonosku Tokiwa, ponorku I-23, materskú loď ponoriek Jasukuni Maru, tankery Toa Maru a Hojo Maru a niektoré ďalšie plavidlá. Nasledovali ešte dva ďalšie útoky VS-6 a VB-6 na novo objavené letisko na Taroa.[23]

Po návrate posledných lietadiel zamierila Enterprise rýchlosťou 30 uzlov (55,5 km/h) na sever. Počas týchto útokov prišla Enterprise o jeden F4F-3 Wildcat od VF-6, štyri SBD Dauntless od VS-6 a jeden od VB-6. Vo vzduchu boli zostrelené tri A5M4 Claude a ďalších deväť lietadiel bolo zničených na zemi. Tri lode boli potopené a ďalšie poškodené a poškodené boli aj letiskové zariadenia. Ďalšie škody na zariadení spôsobilo ostreľovanie ostrovov sprievodnými plavidlami TF 8.[23]

Tesne po 13:30 zaznamenal radar na ustupujúcej Enterprise neidentifikovaný kontakt: päť bombardérov G3M2 Nell. Tie prenikli cez hliadkujúcich stíhačov a nezastavila ich ani nepresná protilietadlová paľba. Zhodené bomby ale svoj cieľ minuli, len jedna dopadla tesne vedľa ľavoboku Enterprise.[24] Spôsobila poškodenie rozvodu leteckého paliva, menší požiar a smrteľné zranenie jedného člena posádky. Kým štyri bombardéry odleteli, piaty – stroj veliteľa letky Kazuo Nakaie – zamieril k lietadlovej lodi a pokúsil sa o samovražedný útok. Minul len veľmi tesne: pravým krídlom prepolil na palube stojace SBD Dauntless (S-5) od VS-6, pokropil palubu palivom zo svojich nádrží a na ľavoboku sa prepadol do mora. V prepolenom SBD Dauntless (S-5) sedel na pozícii strelca letecký mechanik 2. triedy (AMM 2/c) Bruno P. Gaido, ktorý po bombardéroch strieľal z 12,7mm dvojčaťa guľometu Dauntlessu. Z celého incidentu vyviazol Gaido nezranený a bol následne povýšený do hodnosti leteckého mechanika 1. triedy.

Radar vykazoval aj naďalej občasné kontakty, ktoré zamestnávali hliadkujúci stíhači. O 16:00 sa ďalšie dva bombardéry pokúsili o útok, ale tiež minuli. Jeden G3M2 Nell bol zostrelený a druhý poškodený. Do Pearl Harboru priplávala TF 8 5. februára.[23]

Referencie
  1. Pozri NavSource Online: Aircraft Carrier Photo Archive USS ENTERPRISE (CV-6)
  2. Pozri Enterprise CV-6 in Fleet Problem XX@cv6.org
  3. Pozri Enterprise Air Group cv6.org
  4. Pozri Enterprise CV-6 at North Island NAS@cv6.org a Enterprise CV-6@cv6.org
  5. Pozri Big E's hull color(s)@cv6.org a USN WWII Aircraft Carrier Camouflage@shipcamouflage.com
  6. Pozri First Commissioning Anniversary@cv6.org
  7. Pozri USS Enterprise CV-6: 1933-1940@cv6.org. Viac informácií o filme samotnom pozri Dive Bomber (1941)@imdb.com
  8. Pozri Captain George D. Murray, USN cv6.org
  9. Pozri Battle Order Number One: Nov. 28, 1941@cv6.org a Battle Order Number One cv6.org
  10. Lundstrom I, str. 4
  11. Lundstrom I, str. 3 až 5 a 14
  12. Pozri Battle Order Number Two: Nov. 28, 1941@cv6.org
  13. Lundstrom I, str. 5
  14. Lundstrom I, str. 6
  15. Lundstrom I, str. 15
  16. Pozri Scouting Squadron Six Action Report: 7 December 1941@cv6.org
  17. Pozri Report of LT C. E. Dickinson: 7 December 1941@cv6.org
  18. Lundstrom I, str. 19
  19. Pozri VF-6 Evening Strike Escort: 7 December 1941@cv6.org
  20. Sériová čísla pozri Lundstrom I, str. 18
  21. Pozri Wake Island: Dec. 7-23, 1941@cv6.org a DAUNTLESS IN PEACE AND WAR@midwaysaircraft.org
  22. Stafford, str. 41
  23. 1942 - Marshall Islands a 1942 - Marshall Islands II
  24. Pozri Marshall Islands Raid - Battle Damage@cv6.org

Iné projekty

Externé odkazy
Lietadlové lode: Trieda Yorktown
Yorktown · Enterprise · Hornet
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.