Tura (Egypt)

Tura (staroeg. Ra-au, Ain; starogr. Trois; arab. طرة‎ /ṭura/) je staroegyptská archeologická lokalita, nachádzajúca sa v Dolnom Egypte, na začiatku nílskej delty, na jej východnom brehu. Jej pozostatky sa dnes dajú nájsť 14 kilometrov od centra Káhiry, na polceste do Helwánu.[1][2] V staroveku sa tu nachádzal jeden z najvýznamnejších vápencových lomov[3] využívaný po celý čas antickej histórie Egypta. Neďaleko, pri dnešnej dedine Maasara sa nachádzal ďalší lom toho istého vápenca.[4]

Pohľad na kameňolom podľa Lepsiusa (polovica 19. storočia)

Vápenec z Tury bol najkvalitnejším a najbelším vápencom, ktorý sa dal zohnať v celom starovekom Egypte. Výborné vlastnosti horniny určovali jej použitie, a tak ju môžeme nájsť napr. ako povrchové obklady bohatých hrobiek[5] alebo bloky stropov a podláh mastáb s väčšou nosnosťou, ktoré boli pôvodne konštruované z nepálených tehál.[6] Lom sa používal v období Starej ríše ako zdroj materiálu napr. pre obloženie a bloky základovej plošiny Snofruovej Lomenej pyramídy,[7] ako zdroj kameňa pre sarkofágy hrobiek elity Starej ríše,[8] ako zdroj vápenca pre obklady pyramíd Strednej ríše[9] alebo materiál pre rôzne chrámy Novej ríše. Napr. panovník Ahmose I. použil turský vápenec na výstavbu Ptahovho chrámu v Mennoferi a Amonovho Južného háremu v Tébach.[10] V staroveku bol v lokalite uctievaný boh Anup, o čom svedčia nálezy. Okrem toho sa v oblasti našlo niekoľko rozsiahlych pohrebísk z konca praveku, Archaického obdobia, až po Rímske obdobie.[4]

Ložisko turského vápenca sa nachádza hlboko pod povrchom, preto kameň ťažili tzv. tunelovaním,[11] pomocou hĺbených štôlní a siení, vysokých aj 10 metrov v hĺbkach miestami 50 metrov, namiesto obvyklého spôsobu otvorenej jamy. Robotníci oddelili kus kameňa, rozbili ho a presne evidované časti vytiahli na povrch. Tie sa potom dopravovali k riečnemu prístavu, kde pokračovala ďalšia distribúcia. Podzemné priestory staticky zabezpečovali tým, že v potrebných miestach nechávali kusy pôvodnej horniny, ktoré podopierali strop siení.[11]

Niektoré z týchto štôlní boli prístupné ešte v roku 1941 (po Kr.). Vtedy v lome č. 35 robotníci našli množstvo voľných archov z kníh dvoch alexandrijských cirkevných otcov – Órigéna a Dydima Slepého. Robotníci, ktorí tieto listy našli, ich ukradli a aj napriek tomu, že ich museli vrátiť, stále veľa z nich chýba a objavujú sa občas na trhu so starožitnosťami. Predpokladá sa, že pôvodné mohol mať každý zväzok aj viac ako 480 strán.[12]

Pôvodný staroegyptský názov Strabón mylne interpretoval ako názov miesta, kde žili Trójania, a tak sa po grécky volalo Trója.[13] Dnes je táto lokalita sčasti zo západu prekrytá moderným sídlom Turou v Káhirskom guvernoráte (29°56′20″S 31°16′39″V).[14][15]