Tovarné

Obec leží na južnom okraji Ondavskej vrchoviny a Nízkych Beskýd a severnom okraji Východoslovenskej pahorkatiny. Územie obce je dosť členité, v povodí rieky Ondavy a Ondavky sú pozemky nížinného charakteru s nadmorskou výškou 120 – 130 m. Ostatné pozemky a lesy sú prevažne svažité a málo priepustné.

Vyskytujú sa tu druhy fauny a flóry, ktoré sú pozoruhodné aj z celoštátneho hľadiska. Túto oblasť botanicky preskúmal RNDr. Ľudovít Dostál, rodák z Tovarného. Medzi vzácne rastlinstvo patrí porast zimozelene menšej, ibiš lekársky a hojný porast cesnaku medvedieho, sú tu vzácne druhy lián, kríkov mahónie, brečtanu popínavého. V blízkosti sa nachádza chránený areál Štefanovská borina.

V minulosti sa v obci nachádzal kaštieľ, ktorý obkolesoval pekný a upravený park, kde sú doteraz zachované vzácne 150 – 200 ročné dreviny. Z pôvodného zastúpenia drevín sa zachovali najmä mohutní jedinci duba letného a červeného, borovica vejmutovka, douglaska tisolistá a zelená, jedľovec kanadský, gledičia trojtrňová, gaštanovník siaty, topoľ biely a čierny, smrek pichľavý, tis obyčajný, pagaštan konský, lipa, agát, platan, ktorý je zákonom chránený. Niektoré jeho dreviny sú prestarnuté a čoskoro im hrozí zánik. Medzi zachovanými vzácnymi rastlinami je cyklámen európsky, ktorý sem bol dovezený z maďarského Keszthely. Je to botanická rarita.

Pomenovanie obce sa počas storočí mierne obmieňalo: 1479 Thavarna, 1773 Tawarna, 1808 Towarné, maď. Tavarna. Lingvista Pavol Hunfalvy vo vestníku Maďarskej akadémie vied uverejnil svoje jazykovedné štúdie o význame a vzniku názvu obce Tavarna. Podľa neho výraz Tavarna znamená poklad, majetok, bohatstvo, a z neho pochádza slovo „tavernicorum magister“ ako aj staromaďarský výraz „tár“, po slovensky erár. Prvá písomná zmienka o obci je rozporuplná. Podľa vlastivedného slovníka obcí na Slovensku, pochádza z roku 1479 a podľa Samuela Borovského (Župy a mestá v Uhorsku) už z roku 1215. Tovarné sa spomína ako pradávna obec, ktorá bola súčasťou hradu Zemplín a neskoršie hradu Čičva. V starších prameňoch sa často spomína tovarnianske panstvo a jeho príslušenstvá. Archeológovia našli pri Tovarnom zvyšky slovienskych sídliskových objektov z 9. storočia. Názov Tavarna vyjadroval funkčnosť miesta ako komory, skladišťa produktov, tovarov vyberaných od poddaných z okolitých dedín, patriacich kniežaťu v 9. storočí, prípadne od 11. – 12. storočia kráľovi. Z uvedeného vyplýva, že tamojšie sídlo jestvuje od 9. storočia a patrilo k najstarším slovienským sídlam v priľahlej časti doliny Ondavy, najneskôr však od 11. – 12. storočia.

Majiteľmi obce boli v r. 1479 Drugetovci, niektoré časti vlastnil Juraj Olchváry, neskôr Gabriel Révay a po nich sa stali zemepánmi obce Barkóczyovci. Ich rod bol jedným z najstarších, spomína sa už pred rokom 1270. Rod používal prídomok „szalai“ a „tavarnai“, teda Tovarné. Posledným potomkom „szalai“ a tovarnianského rodu Barkóczyovcov bol Hadik - Barkóczy Endre, ktorý dal na vlastné náklady postaviť v obci školu. Barkóczyovci postavili v obci aj kaštieľ, ktorý bol následkom zemetrasenia v roku 1778 úplne zničený. Gróf Ján Barkóczy ho dal v roku 1832 znovu postaviť a v roku 1851 rozšíriť o pravé a ľavé krídlo. Zariadený bol veľmi prepychovo a pohodlne. Ďalšie zemetrasenie dňa 17. augusta 1885 zničilo v obci kostol a všetky vyššie budovy, medzi nimi aj kaštieľ. Gróf Hadik - Barkóczy Endre dal všetky kostoly, kaštiele a kúrie patriace pod tovarnianske panstvo, ktoré boli poškodené zemetrasením opraviť na vlastné náklady. V Tovarnom jestvoval kostol zaiste už pred 17. storočím, avšak písomné zmienky o ňom sú od 17. storočia. Doklady z rokov 1666 a 1700 dosvedčujú, že kostol bol postavený z dreva a patril evanjelikom augsburského vyznania. Nový katolícky kostol bol postavený v roku 1794 a jestvuje doteraz.

V roku 1557 mala 8 port, v roku 1715 mala obec 18 opustených a 9 obývaných domácností, v roku 1787 mala 67 domov a 445 obyvateľov, v roku 1828 mala 61 domov a 462 obyvateľov. Obyvatelia pracovali ako roľníci a ovocinári.

Počas druhej svetovej vojny bola obec vypálená.

Počet obyvateľov v obci k 31. 12. 2009 bol 1070, z toho 546 mužov a 524 žien.

• Štefan Kasarda (1935 – 2006), autor mnohých rozhlasových hier, poviedok a dramatizácií, za ktoré získal viacero domácich i medzinárodných ocenení, niektoré odvysielali aj zahraničné rozhlasové stanice (Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, Poľsko). Pochovaný je na obecnom cintoríne.
• Ján Géci narodený v Prusoch, okres Bánovce nad Bebravou, od jesene roku 1945 bývajúci v Tovarnom, ako riaditeľ základnej školy do obecnej kroniky zapísal 490 strán formátu A3, ktorý má rozmery 297x420 mm. Od druhej svetovej vojny totiž v Tovarnom druhý kronikár nebol. Obecnú kroniku začal písať od roku 1956 a písal ju až do roku 2003.
• Jozef Belani v roku 2001 natočil 60 minútový video dokument pod názvom „Obecný kronikár“, kde kronikár Ján Géci vyrozprával svojím pravnučkám všetko to, čo a ako zaznamenával do obecnej kroniky a o svojej celoživotnej práci učiteľa, riaditeľa a kronikára. Tento video dokument ako súčasť Obecnej kroniky sa v roku 2005 zúčastnil súťaže o najlepšiu kroniku okresu, kde komisia ocenila prácu už nebohého kronikára a Vlastivedné múzeum v Hanušovciach Jánovi Gécimu udelilo diplom in memoriam za celoživotnú úspešnú prácu pri písaní obecnej kroniky v Tovarnom.
• RNDr. Ľudovít Dostál – zaoberal sa botanikou. Medzi publikácie, ktoré vydal patrí Ochrana prírody okresu Bardejov.
• Andrea Kováčová, zvíťazila 7.4.2013 na súťaži MISS DANCE Slovak Republic 2013. V roku 2014 sa od 27.júna 2014 do 25.júla 2014 zúčastnila Andrea Kováčová ako MISS DANCE SR 2013 svetovej súťaže krásy zameranej na pohybový prejav a talent MISS ALL NATIONS 2014 v meste Nanjing v Čine.

• Referencie

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tovarné

• oficiálna stránka