Ďurďoš

Ďurďoš leží vo východnej časti doliny strednej Tople. Nadmorská výška v strede obce je 175 m. n. m. a v chotári 160 - 490 m. n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma, treťohorný flyš a štvrtohorné náplavy Tople. Stredná časť odlesnená, inde les.[4]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1363 (obec však jestvovala už skôr) a názov obce uvedený ako Gurgus, neskôr ako Gyvrges (1410), Djurďaš (1808), Dzurdzoš (1920), Ďurďoš (1927) po maďarsky Gyöfgyös. Jej variant je totožný s nárečovým variantom mena Juraj. Mužom s takým menom bol pravdepodobne prvý miestny šoltýs. Vzhľadom na vývoj osídlenia blízkeho okolia predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia do 17. storočia. V Ďurďoši v roku 1493 hospodárilo šesť sedliackych domácností. Polia pre ďalších šesť usadlostí ležali opustené, ich bývalí obyvatelia sa vysťahovali alebo pomreli. V roku 1550 tam bývalo vo vlastných domoch osem sedliackych domácností. Zakrátko sa všetci odsťahovali alebo vymreli, lebo v roku 1567 bývala iba jedna rodina miestneho slobodníka. Napokon do roku 1570 sídlisko úplne spustlo. Dedinu zakrátko oživili noví usadlíci. V roku 1582 boli nové sedliacke usadlosti zdanené daňou kráľovi od 2,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných osem poddaných domov a možno aj dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia bol Ďurďoš malou dedinou  s poddaným obyvateľstvom. V roku 1610 žilo v Ďurďoši len málo sedliackych a železiarskych domácností, lebo v tomto roku ich spolu zdanili iba od 0,5 porty. Zakrátko aj tí dedinu opustili, v dôsledku čoho v období rokov 1630 -1635 tam poddanskí obyvatelia nežili. Neskôr Ďurďoš opäť obnovili prisťahovalci. Ich zásluhou bol Ďurďoš začiatkom 18. storočia malou dedinou. V roku 1715 tam žilo osem (šesť opustených), v roku 1720 len päť poddanských domácností, v roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 20 domov a 155 obyvateľov. Zaoberali sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom. V 19. storočí patrila rodine Blašovcov. Za 1. ČSR pracovali v lesnom hospodárstve a v poľnohospodárstve.  čase SNP v chotári pôsobili partizánske skupiny - Čapajev. Dňa 7.9.1944 fašisti zastrelili 3 obyvateľov obce. JRD bolo založené v roku 1958. Časť obyvateľov v čase socializmu pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove a Košiciach. Pod správu obce a jej katastra dnes patrí aj blízka osada Grodzin.[4]

1. Ďurďoš
2. Grodzín
3. Kolónia
4. Viduma