Déifontes

Déifontes alebo Déifontés (starogr. Δηιφόντης  Déifontes/iný prepis Déifontés) je v gréckej mytológii syn Antimacha z rodu Heraklovcov.[1]

Déifontes bol jedným z vodcov Dórov, ktorí dobýjali Peloponéz. Hlavne zásluhou jeho vodcovských schopností si Dóri nakoniec podmanili Argos.[2] Podľa antického autora Pausania, argejský kráľ Temenos, pochádzajúci z rodu Heraklovcov, ako vojvodcovi dával neskôr prednosť Déifontovi pred svojimi synmi. Takisto sa vo všetkých štátnych záležitostiach radšej radil s ním. Dokonca ho učinil svojim zaťom, keď mu dal za manželku svoju dcéru Hyrnétho. Jeho synom sa to nepáčilo a podozrievali ho, že vládu v Argu chce preniesť na Déifonta a na Hyrnétho. Naplnení hnevom otca nakoniec po nastraženej pasci zosadili (podľa inej verzie ho dali zavraždiť[3]) a vlády v Argu sa ujal najstarší Keisos.[1]

Pre nezhody so synmi Temena sa Déifontes následne so svojimi priaznivcami usadil na východe Argolidy v meste Epidauros.[4] Tam sa Déifontes a Hyrnétho stali rodičmi synov Antimena, Xanthippa, Argeia a dcéry Orsobie.[5] Synovia Temena však proti nemu aj naďalej brojili a snažili sa sestru Hyrnéthu od neho odtrhnúť. Keď všetky ich plány zlyhali, bratia Kerynes a Falkes sa rozhodli, že sestru unesú.[5] Po únose ich Déifontes prenasledoval a keď ich dohonil, šípom zastrelil Keryna, ale na Falka, ktorý držal Hyrnétho, nevystrelil, lebo sa bál, že schybí. Snažil sa ju preto od neho vytrhnúť, ale Falkes sa zúrivo bránil a ako bola tehotná Hyrnétho počas ich boja Falkom navlačovaná, na následky zranení umrela.[5]

Déifontes a jeho deti potom jej mŕtve telo pochovali na mieste, ktoré neskôr dostalo meno Hyrnéthion. Na tomto zasvätenom mieste jej dali vybudovať héroón.[5]

Referencie a bibliografia

  1. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 161.
  2. Polyainos, Strategemata, 2,12.
  3. Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,5.
  4. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 178.
  5. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 183-184.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.