Teddy Kollek

Letecký pohľad na Izraelské múzeum (v pozadí je možné vidieť budovu Knesetu). Práve Izraelské múzeum bolo jedným z Kollekových veľkých projektov, významne sa podieľal na jeho rozvoji a rozšírení

V roku 1965 kandidoval na post primátora Jeruzalema a nahradil Mordochaja Iš-Šaloma. V jednom z rozhovorov spomína na to, čo ho motivovalo usilovať sa o funkciu primátora:[5]

„Dostal som sa k tomu náhodou (…) nudil som sa. Keď došlo k zjednoteniu mesta, zbadal som historickú príležitosť. Starať sa o neho a preukázať mu lepšiu starostlivosť, než akej by bol ktokoľvek iný schopný počas celého svojho života. Domnievam sa, že Jeruzalem je jedným zo základných prvkov v židovských dejinách. Telo môže žiť bez ruky alebo bez nohy, ale nemôže žiť bez srdca. A Jeruzalem je srdcom i dušou.“

Úrad jeruzalemského primátora zastával v celkom šesť funkčných období a bol päťkrát opäť zvolený, a to v rokoch 1969, 1973, 1978, 1983 a 1989. Úrad tak zastával plných 28 rokov.[6] V roku 1993 vo veku 82 rokov neochotne kandidoval do siedmeho funkčného obdobia, ale prehral v súboji s kandidátom Likudu a budúcim izraelským premiérom Ehudom Olmertom. Počas jeho funkčného obdobia sa Jeruzalem premenil na moderné mesto, zvlášť po jeho zjednotení v roku 1967.<[1] Podľa denníka The Jerusalem Post získal označenie „najväčší budovateľ Jeruzalema od dôb Herodesa Veľkého.“[7]

Východný Jeruzalem bol pod jordánskou správou od vojny za nezávislosť v roku 1948. Počas šesťdennej vojny v roku 1967 sa Izraelu podarilo dobyť nielen východný Jeruzalem, ale aj Západný breh Jordánu, Pásmo Gazy, Sinajský polostrov a Golanské výšiny. Jeho prístup ako starostu voči arabskému obyvateľstvu novozjednoteného Jeruzalema bol riadený predovšetkým pragmatizmom. Iba niekoľko hodín po prevzatí moci nad východným Jeruzalemom napríklad zariadil poskytovanie mlieka arabským deťom, čo niektorí Izraelci vnímali ako proarabskú politiku.[5]

Presadzoval náboženskú toleranciu a počas svojho funkčného obdobia robil veľa pre oslovenie arabskej komunity. Moslimovia mali i naďalej prístup k modlitbám v mešite al-Aksá a na Chrámovej hore (arabsky al-Haram aš-Šaríf). Naopak kritizoval Židov za zakladanie nových štvrtí v sporných častiach mesta.[8] V súvislosti s tým dokonca raz v 80. rokoch protestoval pred úradom premiéra Jicchaka Šamira.

Kollekov postoj voči anexii východného Jeruzalema sa zmiernil po odchode z funkcie, osobne pripúšťal, že palestínska samospráva nad východným Jeruzalemom by mala byť zvážená.[9] Štatút východného Jeruzalema však i naďalej zostáva kontroverznou otázkou a sporným bodom izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Teddyho štadión je jeruzalemský futbalový štadión, ktorý bol pomenovaný na jeho počesť

Počas svojho dlhého funkčného obdobia sa zapojil do mnohých kultúrnych projektov, obzvlášť do rozvoja a rozšírenia Izraelského múzea. V rokoch 1965 až 1996 bol jeho riaditeľom a v roku 2000 bol oficiálne menovaný jeho zakladateľom. Keď múzeum v roku 1990 slávilo 25. výročie svojho vzniku, bol Kollek označený Avi ha-muze’on (doslova „otec múzea“).[10]

Kollek takisto prispel k založeniu Jeruzalemského divadla a tiež bol zakladateľom a riaditeľom Jeruzalemskej nadácie. Prostredníctvom jeho vedenia, ktoré trvalo desaťročia, Kollek získal od súkromných sponzorov milióny amerických dolárov na rozvojové spoločenské projekty a kultúrne programy. Raz prehlásil, že Izrael potrebuje silnú armádu, ale že tiež potrebuje prejav kultúry a civilizácie.[5]

Aktívnym ostal i v dôchodku a až do svojich deväťdesiatín stále udržoval päťdenný pracovný týždeň, i  keď bol stále slabší.[11] Spoločne s manželkou žili až do polovice 90. rokov v byte v Rechavii, potom sa presťahovali do Hod Jerušalajim – domovu dôchodcov v štvrti Kirjat ha-Jovel.[12] Teddy Kollek zomrel 2. januára 2007.[13] Pochovaný je na Herzlovej hore v Jeruzaleme.