Izraelské obranné sily
Izraelské obranné sily (hebr. צְבָא הַהֲגָנָה לְיִשְׂרָאֵל – 
| Izraelské obranné sily צבא הגנה לישראל | |
 Znak izraelských obranných síl | |
| Založené | 26. máj 1948 |
|---|---|
| Štát |  |
| Zložky armády | .svg.png.webp){kind=small}   |
| Velitelia | |
| Predseda vlády | Benjamin Netanjahu |
| Náčelník Generálneho štábu | Rav Aluf Aviv Kochavi |
| Stav | |
| Vek odvodu | 18 rokov |
| Povinná služba | 36 mesiacov Muži 24 mesiacov Ženy |
| K dispozícii na službu | 1,554,186 mužov, vo veku 17–49 (v roku 2016) 1,514,063 žien, vo veku 17–49 (v roku 2016) |
| Vhodných na službu | 1,499,998 mužov, vo veku 17–49 (v roku 2016 ) 1,392,319 žien, vo veku 17–49 (v roku 2016) |
| Ročný počet brancov | 60,000 mužov (v roku 2016) 60,000 žien (v roku 2016) |
| Aktívny personál | 169,500, vrátane 102,500 brancov[1] |
| Rezervy | 465 000[1] |
| Výdavky | |
| Rozpočet | 18,5 miliardy $ v roku 2018, vrátane 3,1 miliardy USD v rámci zahraničnej vojenskej pomoci USA [1] |
| Podiel na HDP | 5,1 % v roku 2018[1] |
| Priemysel | |
| Domáci dodávatelia | Israel Weapon Industries Israel Military Industries Israel Aerospace Industries Elbit Systems Elisra Elta Rafael |
Jedná sa o jediné vojenské krídlo Izraelských bezpečnostných zložiek a nemá v Izraeli žiadnu civilnú jurisdikciu. V čele IOS stojí náčelník Generálneho štábu - Ramatkal, ktorý je podriadený ministrovi obrany. V súčasnej dobe zastávajú funkciu Ramatkala generálporučík Rav Aluf Aviv Kochavi.[2]
Izraelské obranné sily boli vytvorené 26. mája 1948 na príkaz ministra obrany a premiéra Davida Ben Guriona. Vznikli zlúčením podzemnej vojenskej organizácie Hagana a militantných skupín Irgun a Lechi. Bránili Izrael vo všetkých vojnách, ktorými od svojho založenia prešiel: vojnou za nezávislosť, sinajskou vojnou, šesťdennou vojnou, opotrebovávaciou vojnou, jomkipurskou vojnou a prvou a druhou libanonskou vojnou. Zatiaľ čo pôvodne IOS operovali na troch frontoch - proti Libanonu a Sýrii na severe, Jordánsku a Iraku na východe a Egyptu na juhu - po podpísaní egyptsko-izraelskej mierovej zmluvy z roku 1979 sa jej aktivity zamerali predovšetkým na južný Libanon a palestínske územia. IOS sa tiež zapojili do prvej a druhej intifiády.
Izraelské obranné sily sa od väčšiny ostatných armád líšia v mnohých veciach, okrem iného v povinnej vojenskej službe žien, štruktúre a v úzkych stykoch medzi pozemným vojskom, letectvom a námorníctvom. Od svojho založenia sa IOS snažili byť jedinečnou armádou presne vyhovujúcou špecifickým Izraelským podmienkam. IOS používajú mnohé v Izraeli vyvinuté technológie, z nich mnohé boli vyrobené práve pre špecifické potreby tejto armády. Patrí medzi ne napríklad hlavný bojový tank Merkava, vyspelé hi-tech zbrojné systémy, samopaly Uzi, poloautomatická pištoľ Desert Eagle, útočné pušky Galil či Tavor. IOS udržujú úzke vojenské vzťahy so Spojenými štátmi a to vrátane spolupráce na vývoji zbraní a zbraňových systémov, napríklad lietadlo F-15l, taktický laserový výkonový systém THEL či systém protiraketovej obrany Arrow.
Etymológia
Názov izraelských obranných síl, po hebrejsky צְבָא הַהֲגָנָה לְיִשְׂרָאֵל, Cva ha-hagana le-Jisrael, doslova „Armáda obrany pre Izrael“ bol schválený izraelskou vládou 26. mája 1948, v rovnaký deň, kedy táto armáda rozhodnutím Davida Ben Guriona vznikla. Ďaľšou hlavnou navrhovanou alternatívou názvu bola Izraelská armáda alebo Armáda Izraela, po hebrejsky: צְבָא יִשְׂרָאֵל, Cva Jisra'el, ale existovali i návrhy napríklad Židovská armáda alebo Armáda štátu. Súčasný názov bol nakoniec vybraný z dvoch dôvodov: na jednej strane zdôrazňuje, že účelom armády je iba obrana a na druhej strane zahrňuje názov Hagana, podzemú vojenskú organizáciu z ktorej IOS vznikla.
K autorstvu či prispeniu k názvu sa prihlásili najmenej traja ľudia. Vtedajší výkonný riaditeľ ministerstva obrany David Jisra'eli uviedol, že tento názov navrhol Levimu Eškolovi, ktorý ho ďalej navrhol vláde. Náčelník Generálneho štábu Ja'akov Dori síce netvrdí, že sa osobne podieľal na vzniku názvu, avšak uvádza, že toto označenie prevažovalo medzi staršími dôstojníkmi armády a preto sa jednalo o jediný prirodzený názov. Tretím z nich bol Ben Gurion, ktorý vyhlásil: „Ja som ich pomenoval. Názov bol Armáda obrany pre Izrael.“
História
IOS vznikli krátko po založení štátu Izrael - 26.mája 1948, „aby chránili jeho obyvateľov a bojovali proti všetkým formám terorizmu ohrozujúcich každodenný život.“ IOS sú následníci Hagany, a sú stálou armádou Židovského štátu. Vstúpili do nej tiež niektorí bývalí príslušníci Židovskej brigády, ktorí bojovali pod britskou vlajkou behom druhej svetovej vojny.
Po založení IOS sa s ňou spojili dve židovské podzemné organizácie Irgun a Lechi, ktoré mohli v niektorých oblastiach až do konca Vojny za nezávislosť pôsobiť samostatne. Po vojne boli obe organizácie rozpustené a ich členovia boli začlenení pod IOS. Moderné IOS sa utvárali v rokoch 1949 až 1956 skúsenosťami z regionálnych konfliktov s arabskými susedmi. V rokoch 1956 až 1966 bolo konfliktov menej a tento čas IOS využili k získaniu nového vybavenia a prerodu z novo vzniknutej armády na profesionálnu armádu. Behom tohto obdobia tiež došlo k zrodu Izraelského jadrového potenciálu. Behom obdobia od vzniku štátu sa z IOS stala jedna z najlepšie vybavených a bojom skúsených armád sveta.[3]
Prehľad
Povinná služba
Národná vojenská služba je povinná pre židovských a druzských mužov a židovské ženy staršie než 18 rokov. Existujú výnimky na základe náboženských, fyzických či psychologických príčin a napríklad pre vydaté ženy. Vojenská služba musí byť vykonaná ešte pred nástupom na vysokú školu.
Muži slúžia tri roky, zatiaľ čo ženy 22 mesiacov. IOS umožňujú ženám, ktoré sa dobrovoľne prihlásia do bojových pozícii slúžiť tri roky, keďže výcvik na týchto pozíciach trvá dlhšiu dobu. Ženy na iných pozíciach, akými sú napríklad programátorky, ktoré tiež potrebujú dlhší výcvik, môžu tiež slúžiť tri roky. Ženy v bojových pozíciach i po opustení slúžia niekoľko rokov ako rezervistky.
Služba u pohraničnej stráže
Niektorí vojaci IOS môžu behom svojej povinnej vojenskej služby slúžiť u Hraničnej polície, po hebrejsky: Mišmar haGvul, známy pod akronymom Magav, sekcia Izraelskej polície. Potom, čo vojaci prejdú základným výcvikom, musia prejsť ďalším protiteroristickým a pohraničným výcvikom. Následne sú priradení k niektorej z pohraničných jednotiek.
Jednotky hraničnej polície bojujú bok po boku s bojovými jednotkami IOS. Jednotky sú tiež zodpovedné za bezpečnosť silno zaľudnených oblastí akým je napríklad Jeruzalem.
Organizácia
Všetky sekcie IOS patria pod Generálny štáb. Náčelník Generálneho štábu je jediný slúžiaci dôstojník s hodnosťou generálporučík - Rav Aluf. Zodpovedá sa priamo ministrovi obrany a nepriamo potom Izraelskému premiérovi a jeho vláde. Náčelník Generálneho štábu je na odporúčanie ministra obrany formálne menovaný vládou na trojročné funkčné obdobie, avšak vláda môže hlasovaním toto funkčné obdobie predĺžiť na štyri roky, za vzácnych okolností na päť rokov. Súčasným náčelníkom Generálneho štábu je Rav Aluf a jeho zástupcom Aviv Kochavi.
Štruktúra
Izraelské obranné sily sa skladajú z nasledujúcich zborov. Tie, ktoré majú zastúpenie v Generálnom štábe sú uvedené hrubým písmom.
Oblastné veliteľstvá
ZložkyPozemné zložky
Letectvo a Vesmír
Námorné sily
|
Administratívne pobočkyGenerálny štáb
|
Ostatné zboryVojenské:
Civilné:
|
Jednotky
|
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Súvisiace zbory
Nasledujúce zbory a spoločnosti s IOS úzko spolupracujú, ale nepatria, alebo patria len čiastočne k jej formálnym štruktúram.
- Spravodajské spoločenstvo
- Šin Bet
- Mosad
- Národná bezpečnostná rada
- Izraelská polícia
- Hraničná polícia
- Väzenská služba
- Stráž Knesetu
Vývoj
- Israel Weapon Industries (IMI)
- Israel Aerospace Industries (IAI)
- Rafael Advanced Defense Systems
- Elbit Systems
- Elisra Group
- Soltam
- Plasan
Hodnosti
Na rozdiel od väčšiny svetových armád sú hodnosti v IOS spoločné pre všetky zbory armády, vrátane letectva a námorníctva.
Branci (Hogrim) (Hodnosti brancov môžu byť udeľované na základe času stráveného v službe)
- Vojak (Turaj)
- Kaprál (Rav Turj)
- Seržant (Samal)
- Prvý seržant (Samal Rišon)
Poddôstojníci (Nagadim)
- Seržant prvej triedy (Rav Samal)
- Majster Seržant (Rav Samal Rišon)
- Seržant Major (Rav Samal Mitkadem)
- Práporčík (Rav Samal Bachir)
- Hlavný práporčík (Rav Nagad Mišne)
- Nadpráporčík (Rav Nagad)
Akademický dôstojníci (Kcinim Akadema'im)
- Profesionálny akademický dôstojník (Kacin Miktzo'i Akadema'i)
- Senior akademický dôstojník (Kacin Akadema'i Bakhir)
Dôstojníci (Kcinim)
- Podporučík (Segen Mišne) [1951–Súčasnosť]
- Poručík (Segen)
- Kapitán (Seren)
- Major (Rav Seren)
- Podplukovník (Sgan Aluf)
- Plukovník (Aluf Mišne) [1950–Súčasnosť]
- Brigádny Generál (Tat Aluf) [1968–Súčasnosť]
- Generálmajor (Aluf) [1948–Súčasnosť]
- Generálporučík Generál (Rav Aluf)
Insignie
Vojaci IOS majú tri druhy insígnií, iné než hodnosť, podľa nich je možné poznať ich zbor, konkrétnu jednotku a pozíciu.
Zbory je možné rozpoznať podľa odznakov na baretkách. Vojaci ktorí slúžia v štáboch na nižšej úrovni než je zbor, sú rozoznateľní podľa odznaku ich nadradeného zboru, napriek tomu pod neho oficiálne priamo nepatria, či podľa odznaku najbližšieho zboru. Noví branci, ktorí prechádzajú základným výcvikom nemajú žiadny odznak. Farba baretky je odvodená od príslušnosti k zboru, hoci väčšina nebojových zborov nemá vlastné baretky a niekedy používajú farbu zboru, v ktorého základni pôsobia. Jednotlivé jednotky je možné identifikovať podľa náramenníku pripevneného k ramennému popruhu. Väčšina jednotiek IOS má svoj vlastný štítok.
Zatiaľ čo pozícia či práca, ktorú vojak vykonáva, často nemôže byť ľahko rozpoznateľná, existujú dva voliteľné prvky, ktoré túto identifikáciu môžu uľahčiť. Jedná sa o farebnú šnúrku pripevnenú k ľavému nárameníku a kapse uniformy a odznak oznamujúci vojenské pracovné zameranie, ten vojak obvykle obdrží po profesijnom kurze. Iné odznaky môžu oznamovať príslušnosť k zboru či dodatočne absolvované kurzy. Nakoniec môže vojak na uniforme mať odznak, nášivku oznamujúcu akej vojny sa zúčastnil.
Referencie
- International Institute for Strategic Studies. The Military Balance 2019. London : Routledge, 15 February 2019. ISBN 978-1857439885. S. 346.
- www.idf.il, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
- Israel Defense Forces - Israel [online]. www.globalsecurity.org, [cit. 2019-05-05]. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Izraelské obranné síly na českej Wikipédii a Israel Defense Forces na anglickej Wikipédii.
Externé odkazy
- Oficiálna stránka izraelských obranných síl (po anglicky)