Tanierovka ušatá
Tanierovka ušatá alebo medúza ušatá (Aurelia aurita) je najbežnejší druh medúzovca z rodu Aurelia. Ostatné druhy z rodu Aurelia popri Aurelii aurite sú: Aurelia labiata a Aurelia limbata.
| tanierovka ušatá | |||
 | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Aurelia aurita Linnaeus, 1758 | |||
| Synonymá | |||
| medúza ušatá | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Vyskytujú sa v Atlantickom, Severnom ľadovom a Tichom oceáne a sú bežné vo vodách Kalifornie, Japonska, a Východného pobrežia Spojených Štátov tak ako v Európe. Živočích môže dosahovať veľkosť do 15 centimetrov v priereze. Býva priehľadný. Svoju krásu získava svojou farebnou textúrou nachádzajúcou sa vnútri tela. Živí sa malými medúzami, planktónom a mäkkýšmi, ktoré chytá svojimi chápadlami, aby si ich dopravil do tela, kde ich strávi. Toto je však obmedzené jeho motorikou.
Životný cyklus
Životný cyklus tanierovky začína splynutím samičej zárodočnej bunky a samčím semenom od inej medúzy a následným vzniknutím zygoty (Gilbertson, 1999). Zygota sa premení na blastulu, potom na gastrulu a nakoniec na planulu (Gilbertson, 1999).
Planula sa usadí na skalnatom brehu, kde potom vyrastie a zmení sa na malého polypa nazývaného scyphistoma. Scyphistoma opäť vyrastie a stane sa z nej strobila s malými zárodkami v horných vrstvách. Každý tento zárodok sa potom uvoľní, sformuje sa z neho ephyra. Z ephyry vzniká dospelá medúza.
Medzi stredom júla až začiatkom októbra je obdobie, kedy aurelia najviac rastie. Štádium ephyry a medúzy môže trvať približne 14 mesiacov, aj keď niektoré medúzy uhynú už skôr v zime.
Aurelia aurita má komplikovaný životný cyklus, ktorý má dve hlavné štádiá. V štádiu polypa sa rozmnožuje nepohlavne a v štádiu medúzy zasa pohlavne.
Jej výskyt po celom svete sa dá vysvetliť hlavne jej schopnosťou prispôsobiť sa prostrediu. Medúza sa vyskytuje často v plytkých vodách, alebo v oceánoch so slabým vlnobitím. Prechodné štádium planuly sa všeobecne usadí vo vode plytkej asi 6 metrov. Aurelia môže prežiť aj v znečistených, na živiny chudobných a bezkyslíkatých prostrediach.
Stavba tela
Aurelia aurita nemá dýchacie orgány ako žiabre alebo pľúca. Kým je organizmus ešte malý, dýcha kyslík z vody cez membrány pomocou difúzie. Vo vnútri tráviacej dutiny je slabo okysličená voda vytláčaná silno okysličenou vodou, a tak zvyšuje efektivitu difúzie, ktorej taktiež napomáha veľký povrch membrány. Pomocou membrány absorbuje aj rôzne živiny. Základná stavba tela aurelie pozostáva z niekoľkých častí. Aurelia nemá dýchaciu, vylučovaciu a cievnu sústavu. Dospelá medúza aurity s priehľadným vzhľadom má membránu v tvare dáždniku, zospodu ktorej sú pripojené chápadlá. Má 4 svetlé, priehľadné gonády v tvare kruhu, ktoré sa nachádzajú pod týmto dáždnikom. Potrava „cestuje“ cez muscular manubrium, kým radiálne kanáliky rozložia jedlo. Nachádza sa tu medzivrstva mezoglea, tráviaca dutina s gastrodermou a epidermou. Tiež je tu nervová sieť ktorá je citlivá na kontrakcie v plávacích svaloch, a na signály trávenia. Dospelá medúza môže mať priemer až 40 cm.
Predátori
Smrť organizmu môže niekedy prísť po reprodukcii, ktorú spôsobuje ponechanie gonád nechránených voči infekcii a degradácii. A. aurita je potravou pre široké spektrum predátorov, medzi ktorých patria Mola mola, kareta obyčajná (Caretta caretta) a Aequorea victoria. Ďalšou príčinou smrti je jej výlov v krajinách ako Čína, Filipíny, Thajsko, Malajzia a Indonézia. Tiež sú lovené vtákmi. Na obranu používajú svoje chápadlá, ktorými sú schopné popŕhliť nepriateľa.
Iné projekty
