Žiabre

Žiabre sú orgány (u prvoústovcov ektodermálneho pôvodu) slúžiace na prijímanie kyslíka z vody. Žiabre sa vyvinuli u veľkého množstva rozličných vodných bezchordátov a tiež u niektorých chordátov (napr. kruhoústnice, drsnokožce, ryby, larvy obojživelníkov), z čoho vyplýva, že majú rozličnú veľkosť, tvar a podobu.

Žiabre môžu byť uložené vo vnútri tela (vnútorné žiabre), alebo prečnievať do okolitej vody (vonkajšie žiabre). Zvonku bývajú žiabre často chránené kožnými záhybmi, pancierom, alebo u rýb kosteným viečkom, nazývaným aj sklera. Ryby majú žiabre uložené v tzv. žiabrovej dutine a sú vystužené žiabrovými oblúkmi. Aby sa zväčšil povrch žiabier, býva ich epitel rôznym spôsobom zriasený. Vďaka bohato prekrvenému povrchu žiabier je umožnená difúzia dýchacích plynov. Vzhľadom na nízky obsah kyslíka vo vode je nutné, aby bola voda v okolí žiabier vymieňaná. Preto bývajú niekedy umiestnené v blízkosti pohybových orgánov napríklad na parapódiách mnohoštetinavocv. Okrem dýchania môžu žiabre plniť aj ďalšie funkcie, napríklad filtrovanie planktonárnej potravy z vody a tiež nemusia byť jediným dýchacím orgánom živočícha (ďalšie prídavné dýchacie orgány sú napríklad plynový mechúr alebo labyrint. Dýchanie sa prejavuje tým že keď sa ryby nadýchnu tak viečka v ktorých sú žiabre sa nadvihnú. Naopak keď ryby vydýchnu tak sa žiabrové viečka sklopia.