Syntetický olej

Syntetické motorové oleje sa vyrábajú s týchto tried mazív:

• Polyalfaolefíny (PAO) – základový olej API Group IV
• Syntetické estery apod. – základové oleje API Group V (diestery, polyolestery, alkylované naftalény, alkylované benzény, polyglykoly apod.)

Základové oleje Group II a Group III pomáhajú zostavovať ekonomickejšie typy polosyntetických mazív. Minerálne základové oleje skupín Group I, II, II+ a III sa v širokej škále používajú s balíčkami aditív, balíčkami zvyšujúcimi výkonnosť, s estermi a polyalfaolefínmi (Group IV) na výrobu polosyntetických mazív. Základové oleje Group III sa niekedy považujú za syntetické, ale sú stále klasifikované ako najvyššia trieda minerálnych základových olejov. Syntetický alebo syntetizovaný materiál je tu ten, ktorý vzniká kombináciou alebo vytvorením samostatnej jednotky do podoby unifikovanej suroviny. Syntetické základové oleje, ako je popísané vyššie, sa pripravujú ručne a „šijú sa na mieru“ tak, aby mali riadenú molekulárnu štruktúru s predpokladanými vlastnosťami, na rozdiel od minerálnych základových olejov, ktoré sú zložitou zmesou prirodzene sa vyskytujúcich uhľovodíkov.[2][3]

• Hydrokrakované/hydroizomerizované oleje = základové oleje API Group III. Chevron, Shell a ďalšie petrochemické spoločnosti vyvinuli procesy zahŕňajúce katalytickú konverziu surovín pod tlakom a za prítomnosti vodíku na vysoko kvalitný minerálny mazací olej. V roku 2005 začala výroba základových olejov GTL (Gas-to-liquid, plyn-kvapalina) patriacich do Group III. Hoci sú považované za syntetický produkt, stále ide o minerálne základové oleje a berú sa ako minerálna súčasť všetkých polosyntetických olejov.

Polosyntetické oleje (tiež nazývané „syntetické zmesi“) sú zmesi minerálneho oleja s nie viac ako 30% syntetického oleja. Sú navrhované tak, aby mali mnoho výhod syntetického oleja, ale pritom neboli tak drahé ako čistý syntetický olej. Prvý polosyntetický olej uviedla firma Motul v roku 1966.[4]

U mazív, kde tvorí syntetický základový olej menej ako 30%, je možné balíčky aditív (pre zvýšenie výkonnosti) zložených z esterov tiež považovať za syntetické mazivá. Podiel syntetického základového oleje sa všeobecne používa k definícii komoditných kódov pre účelu colnej deklarácie.

Medzi technické výhody syntetických motorových olejov patria:

• merateľne väčší rozsah viskozitnej klasifikácie
• lepšia chemická a šmyková stabilita
• menšie straty vyparovaním
• odolnosť voči oxidácii, tepelnému rozkladu a rôsolovateniu
• predĺžené intervaly výmeny s priaznivými dopadmi na životné prostredie (menej odpadu)
• nižšia spotreba paliva pri niektorých motoroch
• lepšie mazacie schopnosti pri studených štartoch

Medzi nevýhody syntetických motorových olejov patrí:

• Nižšie trenie ich môže radiť k nevhodným pre zábeh (napríklad pri rozjazďovaní vozidla), kde je určité trenie k opotrebovaniu žiadúce. Vylepšená výroba súčastí motorov však znižuje kritickosť zábehu oproti minulosti. Mnoho moderných automobilov má už z výrobného závodu motor naplnený syntetickým olejom.
• Potenciálne problémy s rozkladom oleja v niektorých chemických prostrediach (hlavne v priemysle).
• Potenciálne záťažové štiepenie plastov ako je POM (polyoxymetylén) v prítomnosti polyalphaolefínov.
• Potenciálne problémy pri starších motoroch s valčekovými zdvíhadlami ventilov, kde sa valček neotáča s pohybom vačkového hriadeľa, ale kĺže, a valček sa tak vôbec neotáča alebo sa otáča s menšou obvodovou rýchlosťou ako vačka.
• Syntetické oleje neudržia olovo v suspenzii tak ako minerálny olej; toto nebezpečenstvo nastáva v prípade, keď sa používa olovnaté palivo (napríklad v letectve).[5]
• V júli 1996 publikoval časopis Consumer Reports výsledky dvojročného testu motorových olejov, ktorého sa zúčastnila flotila 75 vozidiel taxi v New Yorku. Neboli zistené žiadne významné výhody syntetického oleja oproti minerálnemu.[6] V tomto článku bolo zmienené, že „veľkomestské vozidlá nezažijú veľa studených štartov a dlhé obdobia jazdy vysokou rýchlosťou v extrémnej teplote. Avšak náš test zodpovedá najbežnejšiemu typu náročnej prevádzky – mestské jazdy s častými rozjazdami.“ Podľa tejto štúdie sú syntetické oleje „cenné pre extrémne jazdné podmienky: vysoké okolité teploty a vysokú záťaž motora, alebo naopak pre veľmi nízke teploty.“[7] Výskum bol niektorými ľuďmi kritizovaný pretože väčšina poškodení motora sa zdá byť spôsobená studenými štartmi a pritom použitá výskumná metóda nezahŕňala dosť studených štartov, aby bola reprezentatívna pre používanie osobných vozidiel.[8]
• Syntetické oleje sa neodporúčajú pre rotačné (Wankelove) motory.[9]