Fischerov-Tropschov proces

Pôvodnú Fisherovu—Tropschovu syntézu je možné popísať nasledujúcimi chemickými rovnicami:

${\displaystyle \mathrm {CH_{4}+{\begin{matrix}{\frac {1}{2}}\end{matrix}}\,O_{2}\rightarrow 2\,H_{2}+CO} }$

${\displaystyle \mathrm {(2{\it {n}}+1)\,H_{2}+{\it {n}}\,CO\rightarrow C_{n}H_{2{\it {n}}+2}+{\it {n}}\,H_{2}O} }$

Vzniknuté uhľovodíky môžu byť rozdelené frakčnou destiláciou a rafinované ako klasická ropa.

Oxid uhoľnatý a vodík sa dajú vyrobiť čiastočnou oxidáciou uhlia alebo biomasy. Zdrojom metánu môže byť napríklad zemný plyn.

Franz Fischer a Hans Tropsche sa postarali o prvotný objav tejto reakcie. Od 20. rokoch 20. storočia sa uskutočnilo mnoho vylepšení pôvodnej syntézy a dnes sa toto označenie používa pre širokú paletu podobných reakcií.

Túto syntézu vo veľkej miere používalo Japonsko a nacistické Nemecko počas 2. svetovej vojny a Juhoafrická republika počas apartheidu, kedy tieto krajiny nemali prístup k rope a boli nútené vyrábať jej náhradu z uhlia.

V súčasnosti je jej význam nízky z dôvodov vysokých finančných nákladov a relatívne nízkej ceny klasickej ropy. Diskutuje sa o nutnosti jej opätovného širokého uplatnenia v budúcnosti, kedy sa začne ťažba klasickej ropy znižovať (pozri ropný vrchol).

O využití tejto metódy sa uvažuje tiež v prípade veľmi odľahlých nálezísk zemného plynu, čím by sa znížili náklady na transport.

Chemický portál