Swahilčina

Swahilčina alebo svahilčina je jazyk nigersko-konžskej vetvy nigersko-kordofánskych jazykov, druhý najrozšírenejší jazyk v Afrike (po arabčine) a spolu s hauštinou najrozšírenejší jazyk subsaharskej Afriky.

Swahilčina (Kiswahili)
Štáty	Keňa, Tanzánia, Uganda, Mozambik, Somálsko, Burundi, Rwanda, Konžská demokratická republika, Zambia
Región	Afrika
Počet hovoriacich	vyše 50 miliónov
Klasifikácia	nigersko-kordofánske jazyky nigersko-konžské jazyky bantuské jazyky swahilčina
Písmo	latinka
Postavenie
Úradný jazyk	Keňa Tanzánia Uganda Africká únia
Regulátor	Baraza la Kiswahili la Taifa, Tanzánia
Jazykové kódy
ISO 639-1	sw
ISO 639-2	swa
ISO 639-3	swa
Wikipédia
Adresa	sw.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipedia, kamusi elezo huru
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Je úradným jazykom v Keni, Tanzánii a Ugande, ako aj Africkej únie, dorozumievacím vo východnej oblasti Konžskej demokratickej republiky, južnom Somálsku, Rwande, Burundi, Zambii, Malawi, severnom Mozambiku a v niektorých oblastiach na Madagaskare.

Svahilčina má gramatiku založenú na báze bantuských jazykov, ale jej slovná zásoba je zmesou bantusko-arabsko-anglickou. Je to spôsobené obdobím britskej koloniálnej nadvlády a predchádzajúcimi expanziami Arabov, menší vplyv na slovnú zásobu mali aj perzština, hindčina a niektoré iné africké jazyky. Rozoznávame tri hlavné dialekty:

• Unguja je vo swahilčine meno ostrova Zanzibar, kde sa tento dialekt vyvinul. Je považovaná za najčistejšiu a štandardnú formu swahilčiny, ktorá sa rozšírila po celej Tanzánii
• Mwita pochádza z Mombasy, používa sa na väčšine územia Kene
• Amu je najmenej rozšírené nárečie, používané na ostrove Lamu a niekoľkých menších susedných ostrovoch

Swahilčina sa pôvodne písala arabským písmom, od 19. storočia sa používa latinka. Najstaršie swahilské nápisy boli nájdené na náhrobných kameňoch zo 14. storočia. Bola v nej písaná islamská poézia.

Najznámejšími spisovateľmi 20. storočia sú Ngugi wa Thiong´o, Meja Mwangi a Shaaban Robert.