Sväté schody

Sväté schody (tal. Scala Santa) sú podľa kresťanskej legendy schody, po ktorých kráčal Ježiš Kristus v paláci Pontia Piláta v Jeruzaleme. Nachádzajú sa v hlavnom meste Talianska, v Ríme, v budove na námestí Piazza di San Giovanni in Laterano priamo oproti Lateránskej bazilike.

Impozantné priečelie budovy Svätých schodov uzatvára na severovýchode priestor námestia Piazza di San Giovanni in Laterano

O ich duchovnom význame ako relikvii, ktorej sa priamo dotýkal Ježiš svedčí fakt, že takmer žiaden pútnik prichádzajúci do Ríma si nenechá ujsť príležitosť po nich vystúpiť.

História

História Svätých schodov v Ríme začala v prvej polovici 4. storočia, keď sv. Helena, matka cisára Konštantína I., nechala previezť schody z jeruzalemského paláca niekdajšieho rímskeho prefekta Pontia Piláta. Prítomnosť schodov v Ríme ako aj zázraky s nimi spojené sa prvý raz spomínajú v knihe Liber Pontificalis z obdobia pontifikátu pápeža Sergia II. (844 – 847); neskôr sa o nich zmieňuje bula pápeža Paschala II. (1099 – 1118).

Najskôr boli schody umiestnené v priestoroch starej rezidencie rímskych pápežov v Lateránskom paláci. V roku 1585 nariadil pápež Sixtus V. ich premiestnenie do oproti stojacej budovy s pápežskou kaplnkou, ktorej sa kvôli tu uloženému veľkému množstvu relikvií vravelo Sancta Santorum (Svätyňa svätých).

Sancta Sanctorum
Pohľad do Svätyne svätých s hlavným oltárom

Sancta Sactorum (ofic. Capella San Lorenzo in Palatio ad Sancta Sanctorum) je pápežská kaplnka, integrálna súčasť budovy Svätých schodov. Nachádza sa na hornej plošine schodov.

Autorom kaplnky je neznámy architekt. Od čias vzniku bola zasvätená sv. Vavrincovi, od 9. storočia sa datuje jej dnešné pomenovanie.

Prvé zdokumentované opísanie kaplnky pochádza z obdobia pontifikátu pápeža Štefana III. (768 – 772). Viacero ďalších pontifikov prispelo k architektonickému zveľadeniu stavby – napr. Lev III. (795 – 816), Inocent III. (1198 – 1216), Honorius III. (1216 – 1227). V roku 1278 za pápeža Mikuláša III. (1277 – 1280) bola kaplnka, ku ktorej vedú Sväté schody a dvojica postranných schodov, prestavaná do dnešnej podoby a súčasne sa realizovala fresková výmaľba zachovaná dodnes.

Budova Svätých schodov so Svätyňou svätých prešla najvýraznejšou prestavbou v rokoch 1586 – 1588, kedy ju na príkaz pápeža Sixta V. v renesančnom slohu realizoval švajčiarsko-taliansky architekt Domenico Fontana.

Obraz Krista na hlavnom oltári je považovaný za tzv. Acheiropoeton, t. j. obraz nenamaľovaný ľudskou rukou

Najvzácnejšou relikviou uchovávanou v kaplnke je akiste obraz Ježiša Krista. Jeho výnimočnosť tkvie v tom, že je považovaný za tzv. Acheiropoeton, t. j. obraz nenamaľovaný ľudskou rukou. Obraz-ikona je umiestnený v drevenej schránke, vyzdobenej zlatom a striebrom, na hlavnom oltári Svätyne svätých. Z historického hľadiska sa vznik obrazu kladie do obdobia 4. – 5. storočia. Jedna z legiend viažúcich sa k histórii obrazu spomína okolnosti, za akých sa obraz dostal do Ríma. Obraz pochádza pôvodne z Konštantínopolu. Za vlády cisára Leva III., v čase ničenia náboženských obrazov (ikonoklazmus), konštantínopolský patriarcha Germanos I. obraz ukryl a v roku 730 dal tajne previezť do Ríma.

Osobitú dôležitosť obraz nadobudol krátko po tom, ako sa dostal do Ríma. Už v 8. storočí v čase ohrozenia mesta longobardskými hordami bol na príkaz pápeža Štefana II. (752 – 757), v presvedčení, že odvráti nebezpečenstvo, vynášaný z kaplnky a nesený v procesiách. Tento zvyk sa zachoval aj v nasledujúcich storočiach a dodnes sa jeho sviatok, spojený s procesiou, oslavuje 15. augusta.

Oltárny stôl v spodnej časti, za bronzovými dvierkami a ťažkou železnou mrežou, ukrýval archu z cyprusového dreva s relikviami a chrámovými klenotami nesmiernej historickej ceny. Dnes tento priestor obsahuje iba relikvie svätých uložené do novej schránky vytvorenej na príkaz pápeža Pia IX. Historické artefakty (predmety zo zlata, striebra, slonoviny, smaltu, pergameny a ďalšie cennosti) sú dnes uložené v múzejných expozíciách Vatikánskej knižnice.

Budova Svätých schodov

Budova je svojím priečelím, horizontálne členeným na dve poschodia, otočená do námestia Piazza di San Giovanni in Laterano. Vo vertikálnom smere je priečelie členené pilastrami na päť pravidelných polí. Vrchná časť obsahuje nápis hlásajúci meno stavebníka – pápeža Sixta V.

Z prízemia sa na poschodie vystupuje po schodoch, z ktorých prostredné tvorí dvadsaťosem stupňov z mramoru. Z osobitej úcty sú všetky stupne zakryté drevenými doskami a veriaci po nich vystupujú kolenačky, odriekajúc sa na každom stupni modlitby. Miesta, na ktorých sa našli škvrny po Kristovej krvi, sú vyznačené zvláštnymi značkami so sklenenými priezormi.

Pred schodiskom sa po stranách nachádzajú súsošia – vpravo Judášov bozk, vľavo Pilátov súd.

Schodiská po pravej i ľavej strane, bez dreveného obloženia, slúžia na zostup, príp. na výstup „po svojich“.

V roku 2007 bola zrealizovaná reštaurácia schodiska, v rámci ktorej boli obnovené fresky s kristologickou tematikou, dielo manieristického umelca Baldassare Croceho.

Leoninum Triclinium
Celkový pohľad na tzv. Leoninum Triclinium

Zaujímavou architektonickou súčasťou budovy Svätých schodov je prístavok v jej južnej časti zvaný Leoninum Triclinium (tal. Triclinio di Leone). Ide o unikátny pozostatok časti niekdajšieho salóna, postaveného pápežom Levom III. podľa vzoru miestnosti v cisárskom paláci v Konštantínopole nazývanej triclinium.

Vysoký múr členený pilastrami s výklenkom pod trojuholníkovým tympanónom je vlastne niekdajším záverom miestnosti, ktorá bola súčasťou pápežského paláca v Lateráne. Keď koncom 16. storočia nariadil pápež Sixtus V. demoláciu starého paláca prikázal zachovať múr a pristavať ho v pápežskej kaplnke Sancta Sanctorum.

Z umelecko-historického hľadiska je najzaujímavejšou časťou stavby mozaika v byzantskom štýle pochádzajúca z roku 800. Kompozične sa delí na tri časti. Centrálna časť vo výklenku znázorňuje žehnajúceho Krista, ktorý v ľavej ruke drží otvorenú knihu na stránkach so slovami PAX VOBIS („Pokoj vám“). Po jeho stranách sú stojace postavy jedenástich apoštolov. Ľavá časť mozaiky obsahuje postavy sediaceho Krista, pápeža Silvestra I. a cisára Konštantína I., pravá postavy sv. Petra, Leva III. a cisára Karola Veľkého (prvého cisára korunovaného v Ríme v roku 800 pápežom Levom III.).

Dnešný vzhľad stavby je výsledkom celkovej obnovy, prevedenej v roku 1743 podľa návrhu architekta Ferdinanda Fugu, kedy bol do tympanónu umiestnený erb pápeža Benedikta XIV.

Správu Svätých schodov (tal. Pontificio Santuario della Scala Santa) od roku 1854 zabezpečuje rehoľa passionistov.

Kópie Svätých schodov

Na svete existuje viacero imitácií Svätých schodov; v našich končinách sú najznámejšími Sväté schody nachádzajúce sa v Kaplnke Svätých schodov vo františkánskom Kostole Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Malackách.

Iné projekty

Zdroje
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.