Srebrenica
Srebrenica (cyr. Сребреница) je mesto na východe územia Bosny a Hercegoviny, spadajúce pod Republiku srbskú.
| Srebrenica Сребреница | |||
| mesto | |||
 Pohľad na mesto | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Republika srbská | ||
| Rieka | Bosna | ||
| Nadmorská výška | 375 m n. m. | ||
| Súradnice | 44°06′12″S 19°18′53″V | ||
| Rozloha | 526,83 km² (52 683 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 13 409 (2013) | ||
| Hustota | 25,45 obyv./km² | ||
| Starosta | Mladen Grujičić | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
 Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny  Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
V minulosti bolo mesto známe vďaka neďalekým kúpeľom a ťažbe soli, olova, zinku a zlata. Samotné meno mesta je odvodené od slova striebro.
Podľa sčítania ľudu z roku 1991 zdržiavalo v srebrenickej oblasti 37 213 obyvateľov, z toho 72,9 % Bosniakov a 25,2 % Srbov.
Masaker v Srebrenici
Dňa 6. júla 1995, počas vojny v Bosne na srebrenickú enklávu bosnianskych moslimov zaútočili srbské jednotky pod vedením Ratka Mladića. Približne 15 000 obyvateľov sa rozhodlo pre útek k Tuzle, ostatní sa vydali na niekoľko kilometrov vzdialenému Potočaru, kde sa chceli uchýliť pod ochranu jednotiek UNPROFOR, ale bez úspechu. Počas dvoch dní bolo mesto vyplienené a začalo sa hromadne vraždiť. Organizácie bosnianskych moslimov tvrdia, že bolo zabitých až 8 373 mužov, doteraz však nie je jasné, koľko ich bolo popravených a koľko zomrelo v boji, a vyšetrovanie sprevádzala obrovská politizácia a mnohé nevyjasnené okolnosti.[1] Mnoho žien bolo znásilnených, došlo aj k vraždám žien a neplnoletých detí.
Masaker v Srebrenici je najväčší vojnový zločin v Európe od konca druhej svetovej vojny. Medzinárodný súdny tribunál v Haagu ho označil za genocídu.
Zdroj
- Edward S. Herman, The Politics of the Srebrenica Massacre, http://www.srebrenica-report.com/politics.htm.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Srebrenica na českej Wikipédii.