Solisko (hrebeň)
Solisko (poľ. Grań Soliska, nem. Soliskograt, maď. Szoliszkógerinc) je asi 4 km dlhý hrebeň, ktorý tvorí vedľajšie juhovýchodné rameno Furkotského štítu v rázsoche Kriváňa. Jeho kulminačným bodom je Veľké Solisko a oddeľuje Furkotskú dolinu od Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách.[1]
Časť hrebeňa Soliska
Hrebeň Soliska z Furkotskej doliny
Hrebeň Soliska z Mlynickej doliny
Objekty na hrebeni
Štíty
Veže a vežičky
- Veľká bystrá vežička (poľ. Wielka Bystra Turniczka) je od severu prvá a najrozložitejšia zo štyroch Bystrých vežičiek medzi Bystrou lávkou a Malou Bystrou štrbinou
- Zadná bystrá vežička (poľ. Zadnia Bystra Turniczka) je od severu druhá zo štyroch Bystrých vežičiek medzi Malou Bystrou štrbinou a Prostrednou Bystrou štrbinou
- Prostredná bystrá vežička (poľ. Pośrednia Bystra Turniczka) je od severu tretia zo štyroch
- Predná bystrá vežička (poľ. Skrajna Bystra Turniczka) je najviac na juh vysunutá zo štyroch vežičiek v hrebeni, medzi Prednou bystrou štrbinou a Zadnou Soliskovou štrbinou
- Zadná Solisková veža
- Predná Solisková veža[1]
Hrby
- Zadný bystrý hrb (poľ. Zadni Bystry Garb) je najsevernejší a najpretiahnutejší z troch Bystrých hrbov, dobre viditeľný najmä z Furkotskej doliny. Je medzi Bystrým sedlom a Zadnou Bystrou štrbinou
- Prostredný bystrý hrb (poľ. Pośredni Bystry Garb) je jeden z troch Bystrých hrbov, dobre viditeľný najmä z Furkotskej doliny
- Predný bystrý hrb (poľ. Skrajny Bystry Garb) je najjužnejší a najmarkantnejší z troch Bystrých hrbov medzi Bystrou štrbinou a Bystrou lávkou
- Malý Soliskový hrb, Zadný Soliskový hrb, Prostredný Soliskový hrb a Predný Soliskový hrb sú štyri skalné vežičky medzi Vyšnou Soliskovou štrbinou (Prostredným Soliskom) a Prostrednou Soliskovou štrbinou (Zadnou Soliskovou vežou). Všetky štyri Soliskové hrby sa nachádzajú v južnom hrebeni Veľkého Soliska
- Soliskové hrby[1]
Kopy
- Zadná solisková kopa je najsevernejšia z troch Soliskových kôp medzi Zadnou Soliskovou štrbinou a Zadným soliskovým zárezom
- Prostredná solisková kopa je elevácia v hrebeni, od severu druhá v severnom hrebeni Veľkého Soliska, medzi Zadným soliskovým zárezom a Prostredným soliskovým zárezom
- Predná solisková kopa je najjužnejšia z troch Soliskových kôp medzi Prostredným a Predným soliskovým zárezom[1]
Sedlá a sedielka
- Bystré sedlo
- Soliskové sedlo
- Zadné Soliskové sedlo je severná depresia Soliskového sedla
- Predné Soliskové sedlo je južná depresia Soliskového sedla
- Vysoká lávka je sedielko medzi Malým Soliskom a Furkotským Soliskom
- Nízka lávka je dvojitá štrbina s vežičkou uprostred na juhovýchodnom konci Soliskového hrebeňa, medzi Štrbským a Mlynickým Soliskom.
- Bystrá lávka
- Šedá lávka je široké dvojité sedlo s rebrom uprostred v hrebeni medzi Furkotským Soliskom a Štrbským Soliskom
- Solisková lávka[1]
Štrbiny
- Prostredná Solisková štrbina je malá štrbina medzi Soliskovými hrbmi a Soliskovými vežami
- Nižná Solisková štrbina je výrazná štrbina medzi Zadnou a Prednou Soliskovou vežou
- Zadná Solisková štrbina je výrazná štrbina v hrebeni medzi Bystrými vežičkami a Soliskovými kopami
- Vyšná Solisková štrbina je štrbina medzi Prostredným a Zadným Soliskovým hrbom
- Solisková štrbina
- Zadná Bystrá štrbina (poľ. Zadnia Bystra Szczerbina) je úzka štrbina medzi Zadným a Prostredným bystrým hrbom
- Bystrá štrbina je úzka (poľ. Pośrednia Bystra Szczerbina) depresia medzi Zadnou a Prostrednou bystrou vežičkou
- Malá Bystrá štrbina (poľ. Mała Bystra Szczerbina) je málo výrazná štrbina medzi Veľkou a Zadnou bystrou vežičkou
- Predná Bystrá štrbina (poľ. Skrajna Bystra Szczerbina) je výrazná štrbina medzi dvoma najmarkantnejšími Bystrými vežičkami, Prostrednou a Prednou[1]
- Zadný soliskový zárez je štrbina medzi Zadnou a Prostrednou soliskovou kopou
- Prostredný soliskový zárez je štrbina medzi Prostrednou a Prednou soliskovou kopou
- Predný soliskový zárez je štrbina medzi vrcholom Veľkého Soliska a Prednou soliskovou kopou[1]
Historické výstupy
Výstupy po hrebeni a na štíty Soliska nie sú náročné.
Prvé zaznamenané prechody hrebeňa:
- V lete: Günther Oskar Dyhrenfurth, Hermann Rumpelt v dvoch etapách dňa 3. júna a potom 10. júna 1906
- V zime:
- zo Štrbského Soliska na Zadnú Soliskovú vežu – Julius Andreas Hefty, Lajos Rokfalusy – 25. marca 1913
- z Bystrého sedla na Soliskovú štrbinu – Adam Karpiński, Stefan Osiecki 12. mája 1925
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grań Soliska na poľskej Wikipédii.
Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.