Furkotské Solisko
Furkotské Solisko (poľ. Furkotne Solisko, nem. Döllerturm, maď. Döllertorony) je vyvýšenina malého významu na Soliskovom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Od Malého Soliska ho oddeľuje Vysoká lávka a od Štrbského Soliska Šedá lávka. Z pohľadu od juhovýchodu po ľavej strane je Furkotská dolina a po pravej Mlynická dolina.[1]
Furkotské Solisko | |||
vrch | |||
Furkotské Solisko v poľskom popise Furkotne Solisko | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský kraj | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Nadmorská výška | okolo 2 320 m n. m. | ||
Súradnice | 49°09′23″S 20°02′04″V | ||
Prvovýstup | Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt | ||
- dátum | 3. jún 1906 | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Furkotské Solisko | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Názov
Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu na Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Adjektívum Furkotské poukazuje na polohu nad Furkotskou dolinou. Donedávna bolo Furkotské Solisko považované za juhovýchodný vrchol Malého Soliska. V nemeckom názvosloví mal štít pomenovanie Döllerturm, Döllertorony, niekedy aj Döllerov štít: Döllerspitze, Döllercsúcs. Anton Döller bol horolezec.[1]
Prvovýstup
- V lete: Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt 3. júna 1906
- V zime: Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy 25. marca 1913[1]
Turistika
Na vrchol nevedie turistický chodník. Výstup je možný len s horským vodcom alebo rôznymi cestami môžu na vrchol vystúpiť horolezci.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.