Sergej Vladimirovič Iliušin

Sergej Vladimirovič Iliušin sa narodil v chudobnej roľníckej rodine. Do školy začal chodiť až v deviatich rokoch. Chudobné pomery ho od mladosti nútili pracovať. Od 15 rokov preto pracoval ako pomocný robotník na blízkom letisku. Tam sa po prvýkrát stretol s rozvíjajúcim sa letectvom. Od detstva sa sám učil matematiku, fyziku a chémiu. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol roku 1916 povolaný do armády, kde slúžil ako letecký mechanik. V priebehu roku si Iliušin spravil letecký kurz. Cez občiansku vojnu vstúpil do Červenej armády, kde opäť slúžil vo funkcii leteckého mechanika. Po skončení revolúcie absolvoval štúdium na Moskovskej leteckej technickej škole, ktoré ukončil v roku 1926. Už na škole vytvoril niekoľko projektov klzákov. Po škole nastúpil do vedecko výskumnej komisie vzdušných síl.

V roku 1931 Iliušin založil konštrukčnú kanceláriu, kde pôsobil ako vedúci letecký konštruktér. Stroje, ktoré projektoval sa po prvýkrát presadili v roku 1936, kedy bolo pomocou jeho lietadiel dosiahnutých niekoľko rekordných diaľkových a výškových letov. Tieto stroje sa počas druhej svetovej vojny po určitých úpravách stali známe ako DB-3 alebo tiež Il-4. Boli to prvé sovietske lietadlá, ktoré už v auguste 1941 bombardovali Berlín. Podstatne známejšie ako jeho diaľkové bombardéry sa cez druhú svetovú vojnu stali bojové stroje Il-2. Išlo o jednomotorové, dobre pancierované stroje pre podporu pozemných vojsk. Pôvodnú dvojmiestnu koncepciu musel Iliušin najprv na žiadosť kompetentných orgánov prestavať na jednomiestny stroj. Boje na fronte čoskoro ukázali, že bez zadného strelca sa lietadlá nepresadia. Il-2 získali na fronte čoskoro dobrú povesť a stali sa jednou z hlavných zbraní Sovietskeho zväzu vo vojne. Do konca vojny bolo vyrobených vyše 32 000 kusov, čo zo stroja robí jedno z najviac vyrábáných vojenských lietadiel histórie. Iliušin medzitým okrem zdokonaľovania Il-2 začal pracovať na strojoch s prúdovými motormi.

Po prúdovom bombardéri Il-28, sa začal sústrediť na civilný sektor. Prvé z civilných dopravných lietadiel bolo označované Il-12. Nasledoval Il-14, Il-18 a najmä Il-62 s kapacitou 162 miest a cestovnou rýchlosťou 900 km/h. Vyvinul tiež rad mohutných dopravných lietadiel počínajúc Il-76, ktorý bol po prvýkrát predvedený na aerosalóne v Paríži v roku 1971. Stroj s cestovnou rýchlosťou 850 km/h je schopný niesť náklad s hmotnosťou 40 000 až 70 000 kg.

V roku 1976 sa začali letové skúšky posledného, Iliušinom skonštruovaného lietadla, ktorým je Il-86 s kapacitou 350 cestujúcich. Jeho uvedenia do prevádzky sa už ale Sergej Vladimirovič Iliušin nedožil. Zomrel vo veku nedožitých 83 rokov v Moskve.