Saint-Raphaël (Var)

Saint-Raphaël (franc. výslovnosť [sɛ̃ ʁafaɛl]) je francúzske mesto, ktoré sa nachádza v departemente Var, v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur. Mesto je centrom turizmu a kúpeľníctva.

Saint-Raphaël
obec
Saint-Raphaël a jeho prístav
Vlajka
Erb
Štát Francúzsko
Región Provence-Alpes-Côte d’Azur
Departement Var
Obvod Draguignan
Kantón Saint-Raphaël
Súradnice 43°25′29″S 6°46′4″V
Najvyšší bod
 - výška 560 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 0 m n. m.
Rozloha 89,59 km² (8 959 ha)
Obyvateľstvo 33 624
Hustota 375,31 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 83700
INSEE 83118
Poloha obce Saint-Raphaël
Poloha obce Saint-Raphaël
Mapa obce Saint-Raphaël
Mapa obce Saint-Raphaël
Wikimedia Commons: Saint-Raphaël (Var)
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Francúzsky portál

Rímske sídla na antickej ceste ku „Forum Julii“ tvorili základ pre vznik budúceho Saint-Raphaël. Spočiatku rybárska dedina sa rozvinula v 19. storočí na kúpeľné mestečko v ktorom bývali umelci, športovci a politici. Bolo oslobodené ako druhé v poradí počas vylodenia spojencov v Provensalsku v roku 1944. V meste sa konajú pravidelne kongresy a športový život. Obyvatelia sa spisovne nazývajú Rafaelčania, v provensalčine v klasickej norme „Rafelencs“ a mistrálskej norme sa píšu ako „Rafelen“. Geografická poloha mesta je v zálive Fréjus na hranici medzi departementmi Var a Alpes-Maritimes. Mesto tvorí spolu s Fréjus mestskú aglomeráciu.

Poloha

Obec má rozlohu 89,59 km². Najvyšší bod je položený 560 m n. m. a najnižší bod 0 m n. m.[1]

Pôvod názvu

Názov obce pochádza z roku 1065, keď bol založený kostol v románskom štýle zasvätený archanjelovi Rafaelovi (dnes kostol sv. Petra). Kostol bol postavený na cirkevnoim majetku Fréjus a vytvorilo sa okolo neho opevnené mesto – castrum. V 1073 bolo spomínané ako „Sanctus Raphael“. Názov obce sa píše provensalsky „Sant Rafèu“ podľa klasickej normy a mistrálskej. Vyslovuje sa [sã ʀafɛw].

Dejiny

  • Nálezy z obdobia neolitu sa nachádzajú v Boulouris, menhiry vo Veyssière.
  • Ligúrčania obsadili miesto ešte pred gréckou kolonizáciou „Massalie“ (Marseille), v epoche, keď sa miesto volalo „Agathon“.
  • V období antického Ríma sa volalo „Portus Agathonis“.
  • Obec bola spojená s antickými Via Julia Augusta a Via Aurelia, ktoré viedli aj do Forum Julii (Fréjus). Rimania tu ťažili modrý porfýr.
  • V 10. storočí barbari obsadili celý región.
  • Mních Honorat d'Arles opustil jaskyňu Sainte-Baume v masíve Esterel aby založil opátstvo Lérins.
  • V 972 Guillaume I. z Provence vyhnal Saracénov.
  • Územie obce prevzali opátstva Lérins a Saint-Victor z Marseille, ktoré tam postavili kostol archanjela Rafaela a obec – castrum.
  • V roku 1065 bol názov obce Saint-Raphaël prvýkrát doložený písomne.
  • Od 5. storočia bolo vo Fréjus biskupstvo.
  • V 12. storočí sa udial boj o následníctvo v grófstve Provence medzi grófmi z Toulouse a Barcelony, čo umožnilo Rádu Templárov prevziať moc nad obcou. Založili tu komandériu, tiež v Hyères a Grasse, ktorá fungovala až do zrušenia rádu v 1312. Majetok bol prevedený na Rád sv. Jána Jeruzalemského.
  • V 1347 zdecimovala obyvateľstvo Provence epidémia čierneho moru o viac ako tretinu.
  • V 16. storočí bolo pobrežie vystavené lúpežným pirátom a vojsku Karola V.
  • V 1562 sa preto rozhodlo biskupstvo vo Fréjus postaviť obrannú vežu na vrchu Armont.
  • V 17. storočí postavili kaplnku Notre-Dame.
  • V 1635, kvôli dokončeniu veže Armont bola postavená pevnosť zatvárajúca zátoku Agay.
  • V 1636, Jean Vincent de Roux, guvernér Agay a Théoule, dosiahol od Barthélémy Camelin, biskupa z Fréjus prevedenie pozemkov ako svoje léno.
  • V 1690, obyvatelia obce si zvolili archanjela Rafaela do svojho mestského erbu.
  • Začiatkom 18. storočia začala obec intenzívne využívať potravinové zdroje z rybolovu, vytvorila sa štvrť rybárov a námorníkov okolo prístavu.
  • V 1707 a 1747 bola časť Agay okupovaná rakúskym vojskom.
  • V 1750, François Giraud, lénny pán Agay, postavil dvojposchodový zámok.
  • V 1793 však revolucionári zbúrali jeho veže.
  • V priebehu roku II revolúcie (1794) si mesto Saint-Raphaël vybralo nový názov „Barraston“ na počesť Paula Barrasa, vikomta panstva a vplyvného politika Francúzskej revolúcie.
  • 9. októbra 1799 sa tu vylodil triumfálne Bonaparte po svojom návrate z kampane do Egypta aj so svojimi generálmi (Berthier, Lannes, Murat, Marmont, Bessières) a vedcami (Monge, Berthollet). Na oslavu tohto príchodu tu bola postavená pyramída.
  • 28. apríla 1814 sa v Saint-Raphaël tiež nalodil smerom do vyhnanstva na Elbu.
  • 1. marca 1815 sa tu opäť vylodil aby znovu dobyl Francúzsko na obdobie Stodňovej vlády v dnešnej časti Vallauris.
  • V 1810 bol zámok Agay dobytý Angličanmi a veža v Dramonte vyzbrojená dvoma kanónmi.
  • V 1860 bola veža zmenená na maják.
  • V 1813 loď „Estafette“ prepadli Angličania. Bola vyhodená na pláž pod velením kapitána Pallièresa, potom preložená do fotily Toulonu.
  • V druhej pol. 19. storočia sa z mesta stalo centrum turistiky a balneoterapie.
  • V 1929 bola založená automobilová rallye Paríž – Saint-Raphaël pre ženy.

Doprava

  • Saint-Raphaël je napojený na diaľnicu E-80 (národná cesta A8) pri diaľničnom zjazde č.7 Fréjus/Saint-Raphaël.
  • staršou cestou č.RD 98 inak nazvanou aj „Corniche d’Or“, ktorá pokračuje do Roquebrune-Cap-Martin a do Toulon-la-Valette-du-Var.
  • železničná stanica Saint-Raphaël-Valescure slúži spojeniam TGV – rýchlovlakov – z Paríža do Nice a z Marseille-Gare Saint-Charles do Nice.
  • viaceré autobusové prepravné spoločnosti uskutočňujú prepravu medzi Fréjus, Saint-Raphael a Nice, zastávky sa volajú Boulouris, Dramont a Trayas.
  • Letisko je v Cannes – Mandelieu 20 km od Saint-Raphaël, letisko v Nice 40 km a v Saint-Tropez 34 km.
  • námorná preprava – spoločnosť „Bateaux de Saint-Raphaël“ premáva medzi Saint-Aygulf, Port-Fréjus, ostrovmi Lérins, Saint-Tropez a Cannes.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov obce je 33 624 (2011)[2].

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci.

Zdroje: INSEE[3]

Osobnosti mesta

  • Paul Barras (* 1755 – † 1829), politik, lénny pán obce
  • Napoleon I. (* 1769 – † 1821) sa vylodil v Saint-Raphaël 9. októbra 1799, keď sa vrátil z vojenského ťaženia v Egypte. Dal tu postaviť model pyramídy. V tejto obci sa nalodil 28. apríla 1814 aby odišiel do vyhnanstva na Elbu.
  • Alphonse Karr (* 1808 - † 1890), spisovateľ, tu žil a zomrel.
  • Jean-Louis Hamon (* 1821 - † 1874), maliar, rytier Čestnej légie, žil tu a zomrel. Napísal tu posledné dielo „Le triste rivage“.
  • Léon Carvalho (* 1825 - † 1897) riaditeľ „Théâtre de la Ville“ a „l’Opéra-comique de Paris“ tu sídlil a postavil „Villa Magali“.
  • Raymond Poincaré (* 1860 - † 1934), politik, prezident republiky a akademik býval vo „Villa Sainte-Anne“.
  • Yves Le Prieur (* 1885 - † 1963), vojak a vynálezca, tu žil pracoval aj zomrel.
  • Antoine de Saint-Exupéry (* 1900 - † 1944), spisovateľ a letec, sa tu oženil v roku 1931. Rodina Antoine de Saint-Exupéryho tu žije a vlastní zámok Agay.
  • Georges Simenon (* 1903 - † 1989), spisovateľ, býval vo vilách « La Lézardière » a « Les Mimosas ».
  • François Xavier (* 1966), spisovateľ a režisér, narodil sa tu a žije.

Partnerské mestá

Galéria

Referencie

  1. Répertoire Géographique des Communes [online]. Institut national de l'information géographique et forestière (IGN). Dostupné online. (po francúzsky)
  2. Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
  3. Résultat du recensement de la population 2008 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Saint-Raphaël na francúzskej Wikipédii.

Iné projekty

Pozri aj

Externé odkazy

Francúzsky portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.