Antoine de Saint-Exupéry

Gróf Jean de Saint-Exupéry (1863 – 1904), bol inšpektorom poisťovne v Lyone, kde sa zoznámil s Marie de Fonscolombe (1875 – 1972). Vzali sa v roku 1896. Po narodení dvoch dcér sa im v Lyone 29. júna 1900 narodil syn Antoine. O dva roky neskôr mu pribudol brat Francois. Krátko pred narodením tretej dcéry Gabrielle Jean de Saint-Exupéry, Antoinov otec, náhle zomrel na mozgovú porážku.

Matka sa snažila, aby deti mali šťastné detstvo, preto trávili časť roka na zámku jej rodičov, časť u jej pratety na zámku Saint-Maurice-de-Remens. Rozľahlý park tunajšieho zámku sa vryl všetkým deťom hlboko do pamäti, na šťastné chvíle tu prežité spomínal Antoine celý život. Mal veľmi rád svoju matku, po celý život mu bola útočiskom. V rodine mu hovorili „Kráľ Slniečko“, pre jeho modré oči a blonďavé vlasy.

Rodina sa roku 1909 odsťahovala do Mansu k starému otcovi de Fonscolombe, kde Antoine nastúpil s bratom do jezuitskej internátnej školy. Už v detstve písal Antoine básne, zaoberal sa aj „vynaliezaním“ a obdivoval pilotov lietajúcich na prvých prototypoch lietadiel. Civilné letisko bolo vzdialené sedem kilometrov od zámku a malý Antoine patril k jeho častým návštevníkom. Ako dvanásťročný sa dostal prvýkrát do lietadla a pilot s ním obletel letisko.

S úderom vojnového roku 1914 sa pani de Saint-Exupéry stala ošetrovateľkou v lazarete v Ambérieu. V roku 1916 študovali obaja synovia na internátnej škole vo Fribourgu vo Švajčiarsku. Brat Francois zomrel nečakane na následky reumatickej horúčky ako pätnásťročný. Antoine v roku 1917 maturoval.

V Paríži sa Saint-Exupéry pripravoval na zloženie skúšok na námornú akadémiu. Skúšky nespravil, a tak sa bez veľkého záujmu zapísal na štúdium architektúry v Akadémii krásnych umení. Rád a búrlivo diskutoval v kaviarňach o literatúre už skôr, teraz však, vďaka svojej príbuznej prišiel do kontaktu so spisovateľskou komunitou. Zoznámil sa tiež s Louisou Vilmorinovou a zasnúbili sa.

Na vojenskú službu nastúpil Antoine v roku 1921 v Neuhofe v opravárskych leteckých dielňach, kde absolvoval výcvik pilota. Získal diplom civilného i vojenského pilota, ale krátko na to bol v roku 1923 ťažko zranený pri nehode. Louisa a jej rodina si nepriali, aby sa potom k lietaniu vrátil, došlo preto k ich rozchodu. Určitý čas sa živil ako obchodný zástupca automobilovej firmy Sauer, v roku 1926 úspešne debutuje svojou poviedkou Letec.

V tom istom roku nastúpil k leteckej spoločnosti v Toulouse. Napriek tomu, že musel začínať ako robotník na linke, mal svoju prácu rád a neskôr sa vraj ku svojím skúsenostiam vracal. Na jeseň 1927 bol menovaný za veliteľa leteckej stanice na myse Juby na západnom pobreží Afriky, ktorá zabezpečovala lety na linke Toulouse – Dakar. Svojou veľkorysou povahou dokázal zlepšiť miestne napäté vzťahy so Španielmi. Trinásť mesiacov, ktoré tu prežil, zúžitkoval vo svojej knihe Pošta na juh (pomenovaná podľa nápisu na vreciach s poštou), ktorá vyšla v roku 1929 v parížskom vydavateľstve Gallimard. Hrdinom poviedky je nešťastne zamilovaný dopravný pilot, ktorý zomiera pri núdzovom pristátí v púšti.

Kariéra sa nezastavila a Exupéry bol vyslaný do Buenos Aires, kde pôsobil v rokoch 1929 – 1931 ako riaditeľ spoločnosti Aeroposta. Táto prevádzkovala prvé nočné lety medzi Amerikou a Európou. Skúsenosti pri hľadaní kamaráta Henriho Guillaumeta, ktorý sa stratil pri prelete Ánd, ho viedli neskôr k napísaniu knihy Zem ľudí. (Po šiestich dňoch hľadania našli Guillaumeta zachráneného v poľovníckej chate.)

Antoine de Saint-Exupéry na letisku v Toulouse vo Francúzsku, 1933

Rok 1931 bol pre tohto spisovateľa významný v mnohých ohľadoch. Na jar sa oženil s Consuelou Suncin de Sandoval, vdovou po guatemalskom národnom hrdinovi novinárovi a politikovi Enriqueovi Gómezovi Carillovi, ktorú spoznal koncom predchádzajúceho roku. Vyšla jeho kniha Nočný let, vyzdvihujúca silu ľudského ducha. Saint-Exupéry bol v tom istom roku bol menovaným Rytierom Čestnej légie.

Po svojom návrate do Francúzska, kde sa stal obľúbeným a uznávaným členom literárnych kruhov, čelil často finančným problémom. Privyrábal si aj reportážami, napr. o svojej ceste do Moskvy. Roku 1936 bol vyslaný ako reportér do Španielska, kde vtedy už zúrila občianska vojna. S priateľom Prévotom sa pokúsili o diaľkový let New York – Ohňová zem, ale v Guatemale došlo k havárii a Exupéry utrpel mnohé zlomeniny. Počas rekonvalescencie pracoval na svojej knihe Zem ľudí (získal Veľkú literárnu cenu Francúzskej akadémie).

So začiatkom druhej svetovej vojny nastúpil kapitán Saint-Exupéry na letisko v Toulouse. Napriek tomu, že bol lekármi prehlásený za neschopného vojnových letov, usiloval sa, aby sa mohol aktívne zapojiť, čo si nakoniec presadil. Podľa svedkov z jeho jednotky (letka 2/33) bol jeden z najodvážnejších, bojoval s veľkým nasadením a bez ohľadu na riziko. Z jeho listov je však zrejmé, ako ťažko niesol svoju „slávu“, tu, medzi svojimi priateľmi, ktorých hrdinstvo letcov oslavoval vo svojich knihách, a ktorí ho paradoxne považovali za zradcu ideálov. A to predovšetkým po vydaní knihy Vojnový pilot roku 1942, ktorá mala (hlavne v anglickom vydaní) fenomenálny úspech. Francúzi mu tiež zazlievali, že nesúhlasil s de Gaullom, a svojím rozhlasovým prejavom „Francúzsko predovšetkým“ si proti sebe poštval väčšinu Francúzov v emigrácii.

Prieskumná verzia lietadla P-38 na akej počas druhej svetovej vojny zahynul Antoine de Saint-Exupéry

Bočný pohľad na lietadlo F-5, na ktorom zahynul Exupéry

V roku 1943 vyšiel List rukojemníkovi, kde vyjadruje Antoine svoju vieru v duchovné hodnoty ľudstva, odsudzuje predsudky a proti rasizmu stavia úctu k človeku. V tomto roku vyšla tiež úžasná filozofická rozprávka Malý princ, kniha v ktorej ruža predstavuje Consuelo (podobenstvo o vzťahu).

Napriek tomu, že už prekročil štyridsaťtriročnú vekovú hranicu vojnového pilota, získal povolenie lietať na prieskumnej (neozbrojenej) verzii lietadla P-38 Lightning. Po dvoch prieskumných letoch ale dostal kvôli nehode zákaz ďalších letov, odišiel teda do Alžírska, kde chcel dokončiť Citadelu, knihu, ktorá mala tvoriť akýsi súhrn jeho morálnych a filozofických zásad.

Od amerického generála dostal spisovateľ povolenie zúčastniť sa piatich ďalších akcií, keďže mal problémy s francúzskym vedením. Svoj limit však Exupéry vysoko prekročil až na deväť letov. 31. júla 1944 vzlietol z Korziky k letu nad Francúzskom, z ktorého sa už nevrátil. Okolnosti jeho smrti nie sú dodnes jasné. Je pravdepodobné, že musel pre poruchu kyslíkového dýchacieho prístroja letieť v nízkej letovej výške, ktorá by ho inak ochránila pred nemeckými stíhačkami. Niektorí očití svedkovia z miesta havárie tvrdili, že videli ako bolo jeho lietadlo zostrelené asi po desaťminútovom súboji s dvojicou nemeckých Focke-Wulf Fw 190D9[1]. Niektoré zdroje však poukazujú na to, že pri obhliadke vraku jeho lietadla, stroj neniesol známky poškodenia nepriateľskou paľbou. I preto sa niektorí domnievajú, že mohol spáchať samovraždu. Tejto verzii však odporujú niektoré dôkazy, ako je napríklad list, ktorý napísal iba niekoľko dní pred smrťou, v ktorom svojej sestre sľubuje pomoc po vojne. Niektorí tiež argumentujú zrútenie jeho lietadla tým, že nezvládal jeho pilotáž a tým že nebol dobrý pilot. Exupéry však mal ako civilný aj vojenský pilot nalietané viac než 6300 hodín[1], zvládal navyše aj bežné opravy lietadiel, takže o jeho neskúsenosti preto možno pochybovať.