SOR TN 12

Trolejbus TN 12 využíva karosériu mestského autobusu SOR BN 12, respektíve jeho varianty poháňanej zemným plynom so zosilnenou strechou, ktorá je označená ako BNG 12. Skelet vozu je panelovej konštrukcie vyrobený z uzavretých oceľových profilov, na ktoré sú lepené plechy a polyesterové lamináty. Karoséria koncepcie „low entry“ môže mať troje alebo štvoro dvere, u druhých (tretích) dverí sa nachádza výklopná plošina pre nástup a výstup cestujúcich na invalidnom vozíku. Predná časť vozu je nízkopodlažná s podlahou vo výške 340 mm na vozovkou (vo vstupoch znížená na 320 mm), zadná časť vozidla nad zadnou hnacou nápravou (od druhých, resp. tretích dverí) má podlahu vo výške 800 ma je prístupná po schodíkoch z interiéru a vďaka zadným dverám aj zvonku. Predná náprava je lichobežníková s nezávisle zavesenými kolesami od Sorum, zadná je tuhá.[1]

Elektrická výzbroj sa líši podľa typu trolejbusu. Voz označený ako TN 12 A (prvý prototyp) je vybavený striedavú výzbrojou s netradičným riešením pohonu, ktorý vyvinula firma Czetro z Ostrova. Trolejbus disponuje IGBT trakčným meničom od spoločnosti Pintr EP, asynchrónnym trakčným motorom s výkonom 120 kW od firmy SKD Trade a dvojstupňovou automatickou, pneumaticky ovládanou prevodovkou Praga. Menič okrem regulácie výkonu trakčného motora aj riadi proces preraďovania rýchlostných stupňov, motor tak možno využívať aj v oblasti vyšších krútiacich momentov, čo umožní rovnaké dynamické vlastnosti vozu pri nižšom výkone motora. Ten má spoločne s prevodovkou hmotnosť 580 kg, zatiaľ čo motor bežnej koncepcie váži obvykle 750 kg.[1] Väčšina častí elektrickej výzbroje je zabudovaná do motorového priestoru v zadnej časti vozu, výnimkou je vstupné istenie, odrušenie a brzdový odporník, ktoré sa nachádza pod plastovou truhlou na streche nízkopodlažnej časti trolejbusu.[1]

Model TN 12 C (druhý prototyp) je vybavený štandardnou striedavou výzbrojou TV Europulse od firmy Cegelec a asynchrónnym trakčným motorom s výkonom 175 kW od spoločnosti Pragoimex. Ten je umiestnený v motorovom priestore v zadnej časti vozu, ďalšie časti elektrickej výzbroje (napr. hlavný a pomocný menič) sa nachádza v bočnej truhle a v krytom priestore na streche vozu.[2]

Prototyp trolejbusu SOR TN 12 A na veľtrhu Autotec 2008

Spoločnosť SOR Libchavy koncipovala svoj prvý trolejbus ako ponuku pre východoeurópske a balkánske trhy, kde bol v čase vývoja tohto vozu vozový park mnohokrát zastaraný. Nový trolejbus mal ponúknuť, okrem štandardov bežných v západnej a strednej Európe (nízkopodlažné prevedenie, dobrá kvalita, antikorózna ochrana, elektrická výzbroj s rekuperáciou, dlhá životnosť, a i.), aj nízku obstarávaciu cenu a nižšie náklady na údržbu.[1] Na vývoji a výrobe prvého prototypu sa okrem SORU (mechanická časť) podieľali aj ďalšie české podniky: Czetro (trakčný pohon), SKD Trade (trakčný motor), Pintr ED (trakčný menič) a Dopravný podnik Ostrava (konečná montáž a skúšky).[3]

Voz TN 12 A v Tepliciach

Štvordverová karoséria prvého prototypu TN 12 A bola vyrobená v závode SOR Libchavy už v roku 2006, kedy bola rozpracovaná zákazka dodávky trolejbusov pre Kišiňov, tento kontrakt ale nebol uzavretý. Po ukončení vývoja novej elektrickej výzbroje v roku 2008 mal byť trolejbus skompletizovaný v Dopravným podniku mesta Pardubic, prednosť však dostal ostravský dopravný podnik, ktorý už mal skúsenosti s dokončovaním trolejbusov Solaris Trollino vo vlastnej trolejbusovej vozovni.[4] Karoséria preto bola 28. apríla 2008 pretiahnutá do Ostravy. Ešte nedokončený a nepojazdný trolejbus bol na začiatku júna toho roku vystavený na veľtrhu Autotec v Brne, po návrate do Ostravy, kompletizácie a rôznych skúškach vyšiel 9. augusta 2008 na prvú skúšobnú jazdu mimo areál vozovne.[1] Od 15. septembra sa vykonávali typové skúšky vozu a na začiatku novembra 2008 sa začala skúšobná prevádzka bez cestujúcich v ostravskej trolejbusovej sieti.[2] Dňa 2. marca 2009 (alebo 3. februára[5]) bol zaradený do stavu Dopravného podniku Ostrava (DPO) a bol označený evidenčným číslom SOR1, interne v DPO ako ev. č. 9999. Voz však naďalej zostal v majetku výrobcov, ktorí sa podieľali na jeho konštrukcii.[6] Do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi bol prvýkrát vypravený 16. marca 2009,[7] vzhľadom k atypickej elektrickej výzbroji musel behom homologizácie absolvovať 20 000 skúšobných kilometrov.[6] Skúšobná prevádzka v Ostrave bola ukončená 18. decembra 2009, trolejbus potom zostal niekoľko mesiacov odstavený vo vozovni, 6. apríla 2010 bol odvezený do Libchavy. Nedlho potom bol prevezený do Pardubíc, kde mal byť na tamojšej trolejbusovej sieti dopravným podnikom testovaný. K tomu ale nedošlo, takže sa vrátil späť do SORu. Tu bol odstavený do konca roku 2010.[4] Začiatkom roku 2011 prenajatý dopravcovi Veolia Transport Teplice/Arriva Teplice/Arriva City, ktorý ho s evidenčným číslom 100 využíval v trolejbusovej doprave v Tepliciach. Na žiadosť výrobcu a zároveň majiteľa bol v júni 2018 odstavený[8] a od roku 2019 je exponátom Múzeum veľkých volantov v Loučne.[5]

Ostravský trolejbus SOR TN 12 C

Druhý voz, prototyp modelu TN 12 C, je aj štvordverového prevedenia. Jeho karoséria bola do Ostravy dodaná 22. septembra 2008, dokončený bol v trolejbusovej vozovne počas mesiaca, vlastnou silou sa po jej areáli pohyboval už 20. októbra.[2] Od výroby má ostravský náter a je v majetku DPO.[9][10] Dňa 13. januára 2009 sa začali skúšobné jazdy bez cestujúcich,[4] do stavu dopravného podniku bol trolejbus s evidenčným číslom 3911 zaradený 30. apríla 2009 (alebo 1. mája[11]). Skúšobné jazdy s cestujúcimi sa začali 3. júna 2009, ukončené boli na jeseň.[6] Po schválení dráhovým úradom bol v bežnej prevádzke v ostravskej trolejbusovej sieti.[12] Pre zvýšenie spoľahlivosti bola jeho zadná náprava typu DANA nahradená novou nápravou Rába.[4] Trolejbus jazdil do decembra 2017, kedy bol kvôli poruche elektrickej výzbroje odstavený. Podľa DP Ostrava bola oprava neekonomická, na konci roka 2018 bol voz vyradený a následne zošrotovaný.[8]

Vyrobené boli dva trolejbusy TN 12.

Súčasný štát	Mesto	Stránka	Typ	Roky dodávok	počet vozov	Evidenčné čísla pri dodaní	Poznámky	Zdroj
Česko	Ostrava	stránka	TN 12 C	2009	1	3911		[12]
	Teplice	stránka	TN 12 A	2011	1	100	dlhodobo prenajatý výrobcom	[5]

• Múzeum veľkých volantov Loučeň (teplický voz ev. č. 100)

1. HINČICA, Libor; KOUCKÝ, Stanislav. Trolejbus z Libchav – SOR TN 12. Československý dopravák, 2008, čís. 3, s. 9–11.
2. HINČICA, Libor. Druhý trolejbus SOR v Ostravě. Československý dopravák, 2008, čís. 4, s. 11.
3. KOUCKÝ, Stanislav. SOR TN 12A – nová alternativa pro dopravce. Dopravní magazín, 2008, čís. 6, s. 10–11.
4. HINČICA, Libor. Trolejbusy SOR TNB 12 a SOR TNB 18 v Ostravě. Československý dopravák, 2011, čís. 2, s. 11–13.
5. Vůz SOR Libchavy #SOR1 (SOR TN 12A) [online]. Seznam-autobusu.cz, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online.
6. HINČICA, Libor. Trolejbus SOR – flotila se rozrůstá. Československý dopravák, 2009, čís. 4, s. 6–7.
7. dabra. SOR TN 12 A vyjel s cestujícími [online]. Busportal.cz, 2009-03-16, [cit. 2012-10-27]. Dostupné online.
8. HINČICA, Libor. Konec trolejbusových "hrbáčů" [online]. Cs-dopravak.cz, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online.
9. ŠTĚPÁN, Jaromír. Další nový typ trolejbusu s karoserií SOR. Dopravní magazín, 2008, čís. 6, s. 13.
10. NELHÜBEL, Jan. Projekt trolejbusů SOR. Městská doprava, 2009, čís. 1, s. 8–9.
11. SOR TN12C [online]. Mhd-ostrava.cz, [cit. 2012-10-27]. Dostupné online.
12. Vůz DP Ostrava #3911 (SOR TN 12C) [online]. Seznam-autobusu.cz, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku SOR TN 12 na českej Wikipédii.

• HINČICA, Libor; KOUCKÝ, Stanislav. Trolejbus z Libchav – SOR TN 12. Československý dopravák, 2008, čís. 3, s. 9–11.
• KOUCKÝ, Stanislav. SOR TN 12A – nová alternativa pro dopravce. Dopravní magazín, 2008, čís. 6, s. 10–11.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému SOR TN 12