Vodný had (súhvezdie)
Vodný had je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.
| Vodný had | |
 Mapa súhvezdia Vodný had | |
| Latinský názov | Hydrus |
|---|---|
| Skratka | Hyi |
| Genitív | Hydri |
| Symbolické vyjadrenie | Vodný had |
| Rektascenzia | 1,5h |
| Deklinácia | -70° |
| Plocha | 243 štvorcových stupňov Poradie: 61 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 2 |
| Najjasnejšia hviezda | β Hyi (Zdanl. magnitúda 2,82) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +8° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca December | |
| Horná kulminácia o 24:00 | 22. október |
| Dolná kulminácia o 24:00 | 24. apríl |
|
Poznámky: z územia Slovenska nie je súhvezdie viditeľné  | |
Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu.
Hviezdy a objekty
Žiadna z hviezd Vodného hada nemá vlastné meno. Alfa Hydri má magnitúdu 2,86 a je od Zeme vzdialená 71 ly. Je druhou najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Beta Hydri je najbližšia výrazná hviezda k južnému svetovému pólu. Je známa tým, že má rovnaký spektrálny typ – G2 – ako Slnko. Preto sa jej hovorí aj sesterská hviezda Slnka, no je vo vývoji ďalej než naše Slnko. Gama Hydri, posledná jasná hviezda vo Vodnom hadovi, je od nás ďalej ako predošlé dve hviezdy, až 214 ly, a je červeným obrom. Hviezdy alfa, beta a gama vytvárajú približne rovnoramenný trojuholník.
Voľným okom neviditeľná HD 10180 Hydri siedmej magnitúdy je neobyčajná tým, že ju obieha minimálne šesť, možno aj sedem exoplanét.
Optickou dvojhviezdou rozlíšiteľnou už voľným okom je pí Hyi. Obe jej zložky majú podobnú magnitúdu. Ako veľa takýchto širokých dvojhviezd, aj tieto dve v skutočnosti v priestore nemajú nič spoločného. Okrem tejto dvojice súhvezdie ešte ponúka dvojhviezdu h3475.
Ako súhvezdie ležiace ďaleko od galaktickej roviny je Vodný had veľmi chudobný na objekty. Jeho najjasnejšia galaxia je NGC 1511.
Poloha
Ďaleko na juhu ležiaci Vodný had vypĺňa priestor medzi dvojicou Magellanových mrakov, jasným Achernarom z Eridana a južným svetovým pólom. Z územia Slovenska je neviditeľný. Pozorovateľný je až v oblastiach južne od ôsmej rovnobežky.