Výveva (súhvezdie)
Výveva je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754. Názov má pripomínať éru rozvíjajúceho sa technického pokroku. Patrí medzi malé výplnkové súhvezdia s hviezdami slabšími ako 4. magnitúda.
| Výveva | |
 Mapa súhvezdia Výveva | |
| Latinský názov | Antlia |
|---|---|
| Skratka | Ant |
| Genitív | Antliae |
| Symbolické vyjadrenie | prístroj výveva |
| Rektascenzia | 10h |
| Deklinácia | -35° |
| Plocha | 722 štvorcových stupňov Poradie: 19 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | α Ant (Zdanl. magnitúda 4,28) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +50° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl | |
| Horná kulminácia o 24:00 | 19. február |
| Dolná kulminácia o 24:00 | 20. august |
 | |
Hviezdy
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Ant | α Ant | 4,25m |
| ε Ant | ε Ant | 4,51m |
Najjasnejšia hviezda súhvezdia je nepomenovaná alfa Antliae, hviezda na sklonku svojho života. Jej spektrálny typ nepoznáme s istotou – je buď M0 alebo K4. Zéta1 Antliae je optická dvojhviezda. Théta Antliae je veľmi tesnou dvojhviezdou s celkovou magnitúdou 4,25, ktorej zložky delia len desatiny oblúkovej sekundy. Jeden obeh okolo spoločného ťažiska im trvá viac ako 18 rokov. Svoj najväčší rozstup dosiahli naposledy v roku 2011.
Objekty
Výveva je na objekty chudobná. Obsahuje veľmi početné slabé galaxie, no väčšinou pozorovateľné iba ako sotva viditeľné body. Najjasnejšia z nich je rozvinutá dvojramenná špirálová galaxia NGC 2997. Dosahuje však celkovú jasnosť len 10,6 mag. a pomerne veľké uhlové rozmery. NGC 3347, NGC 3354 a NGC 3358 je trojica blízkoležiacich galaxií tvoriacich skupinku. Ďalšia podobne vyzerajúca skupinka obklopuje jasnú eliptickú galaxiu NGC 3268.
Poloha
Výveva je malé a nenápadné jarné súhvezdie, ktoré sa nachádza pod Hydrou a nad u nás takmer nevychádzajúcimi Plachtami. V zemepisných šírkach Slovenska vychádza takmer celé, ale je tak nízko nad obzorom a jeho hviezdy sú také slabé, že ho nemôžeme dobre pozorovať. Jeho najjasnejšiu hviezdu alfa nájdeme juhozápadne od Havrana a južne od zlomu v polovici tela Hydry. Vytvára úzky trojuholník s hviezdami ní a mí Hydrae. Viditeľná je len krátko od januára nadránom do večerných hodín začiatkom apríla.
